• Autor: Ondřej Zeman
Okamih, na ktorý komunita okolo strategickej série Total War: Warhammer tak dlho čakala, je konečne tu. Herný svet bol spojený do gigantického celku a hráči sa v rámci ťaženia Immortal Empires majú možnosť pustiť do jeho získavania. Ako to ide za staré rasy, akým spôsobom prospievajú kúsky z druhého dielu a oveľa viac nájdete v našich dojmoch z hrania.
Zdroj: Creative Assembly
Svoje prvé ťaženie v Total War: Warhammer 3 – Immortal Empires som absolvoval v Starom svete. Táto časť herného vesmíru bola vždy divokým miestom. Vďaka príchodu hráčov zo základného ťaženia Total War: Warhammer 3 a odchode niektorých starých tvárí však teraz predstavuje explozívny mix, pri ktorom nikdy neviete, čo v nasledujúcich kolách urobí. Prvé ťaženie za Trpaslíkov napríklad prebiehalo relatívne pokojne. Jeden z najväčších problémistov, orčí náčelník Grimgor Ironhide, bol totiž presunutý mimo svojho klasického pôsobiska, čím proti môjmu národu zostalo len slabé spoločenstvo zelených koží a skavenov. Ich eliminácia však nebola príliš náročná, hoci škriatkovia občas vyvolali Waagh, čo je prakticky ich forma krížového ťaženia.
Asi do sedemdesiateho ťahu som sa stretával iba s klasickými nepriateľmi. Zmena prišla až neskôr, keď sa na scéne objavil démonický lord Skarbrand zastupujúci záujmy boha Khorna. Konflikt s novým nepriateľom bol pre moje trpasličie impérium skúškou, ktorú som takmer neustál, pretože jednotky, s ktorými pritiahol, predstavovali slušný oriešok. Trpasličiu artilériu nakoniec ale neodolal ani tento démon. Druhým zásadným momentom môjho ťaženia sa stala expanzia ogrov. Nenažrané monštrá najskôr sfúkli Hraničné kniežatá, načo sa začali rozťahovať v mojom susedstve. Bolo iba otázkou času, než sa pozrú na návštevu aj do mojich trpasličích držiav. Nakoniec k tomu došlo a bolo to veľmi nepríjemné, našťastie trpaslík môže vďaka novým mechanikám relatívne rýchlo naverbovať monštrá kosiace zabíjačov.
Ďalšia etapa môjho ťaženia sa zamerala na boj s Chaosom. Teda jeho nedémonickými posluhovačmi. Koniec sveta totiž v Total War: Warhammer 3 – Immortal Empires neprichádza. Archaon je rovnako, ako zvyšok démonických sluhov, aktívnym účastníkom veľkej hry o ovládnutie sveta. V jej rámci buduje impérium zla, ktoré minimálne na malých fúzačov veľa tlačí z východu, kde sa mu darí relatívne slušne expandovať. Celkovo je ťaženie za staré národy o niečo náročnejšie ako v minulosti, pretože prichádza o hranice, ktoré pre nich v minulosti predstavovali istú formu ochrany proti útokom zo strán, čomu je aktuálne nutné stabilne čeliť. Hranie za všetky rasy z Total War: Warhammer je slušné, balans rozhodne problém nie je. Navyše sa im podarilo odkloniť od stupídnych kombinácií armád, čo je super.
Druhé ťaženie v Total War: Warhammer 3 – Immortal Empires som si dal za Vampire Coast. Síce nejde o základnú frakciu Total War: Warhammer 2, avšak aj napriek tomu väčšina ich postáv sídli práve v Lustrii a častiach patriacich do sféry druhého dielu známej série, vďaka čomu predstavovala ideálnu voľbu. Hneď po spustení kotvy som si všimol, že džungľa je krysami zamorená viac ako kedykoľvek predtým. Našťastie sa s nimi dalo bezproblémovo rokovať, takže som mohol svoju pozornosť rýchlo uprieť na jašterov. Tí patria medzi pôvodné obyvateľstvo, nie je tu však núdza o nováčikov, ktorí sú schopní robiť celkom slušné problémy. Hlavnou hrozbou sa pre moje voje stalo Bretónsko, ktoré s jazdou dokázalo napáchať v radoch mojich plavčíkov slušnú paseku.
Keď som im ale ukázal silu pušného prachu, bolo nakoniec aj rytierstvo nútené ustúpiť. Nasledovala moja expanzia po Lustrii, ktorá bola kvôli absencii naozaj silných hráčov až prekvapivo jednoduchá. Veľmi rýchlo som preto začal tretie ťaženie za Tomb Kings, aby som plne zbadal, ako sa zmenila rovnováha síl v Southlands. Veľká rošáda sa tejto destinácie na východe veľmi nedotkla, horšie na tom však bol juh, kde sa objavil silný zástupca Ríše, čím sa prežitie pre niektoré frakcie stalo krátkodobou záležitosťou.
Musím povedať, že za Tomb Kings aj frakciu Vampire Coast som prežíval oveľa menej stresový zážitok ako za trpaslíkov, pretože ich pôvodný životný priestor neprešiel až takou extrémnou zmenou ako Starý svet. Ten sa ako stredobod všetkého stal po spojení trojice hier veľmi veľkou divočinou ako pre nováčikov, tak aj pre staré rasy. Zatiaľ čo táto časť mapy sa transformovala na divoký západ sveta Warhammeru, tak kus, v ktorom sa odohrával Total War: Warhammer 3, je teraz miestom pokoja a mieru. Ako je to možné? Predovšetkým ho opustilo množstvo zásadných hráčov, ktorí aktuálne realizujú svoje plány inde. Druhým dôvodom je fakt, že nedošlo k pridaniu naozaj tvrdých frakcií, vďaka čomu má Kislev, Kataj a ďalšie kúsky štartujúce na severe oveľa viac priestoru na expanziu.
Za seba mám v prípade frakcií z Total War: Warhammer 3 stále trošku problém s kompozíciou armád. Zatiaľ čo staré národy, a aj tie z druhého dielu, majú celkom zaujímavé zostavy, ktoré reálne v boji fungujú bez toho, že by boli postavené primárne na automatickom výpočte bitky, tie z trojky vsádzajú iba na tento prvok. To vedie k tomu, že opäť vyrážajú do boja s armádami zostavenými iba z lukostrelcov a inými nezmyslami, ktoré nemajú v bitke najmenšiu šancu na úspech. Nie, že by mi to vyložene vadilo, ale rád by som absolvoval zaujímavé strety, nie zbytočné masakre bezhlavo utekajúcich strelcov.
Chaos, alebo lepšie povedané Bojovníci Chaosu, ako takí, prešli natoľko výraznou zmenou, že som sa im rozhodol venovať samostatnú kapitolu. Táto frakcia je tu už od prvého dielu. A už v tom čase stála za nič. Veľká transformácia nenastala ani s príchodom druhej a tretej kapitoly Total War: Warhammer. Reálnu zmenu prináša až Immortal Empires a s ním spojené DLC Champions of Chaos Lords Pack. Mení totiž Bojovníkov Chaosu na normálnu frakciu, teda minimálne na prvý pohľad. Stále je to zoskupenie orientované primárne na divokú expanziu a boj, lenže tentoraz už nefunguje iba na princípe valiaceho sa gigantu ničiaceho všetko, čo mu stojí v ceste.
Teraz je jeho prioritou zjednotenie severských klanov. Áno, čítate správne. Prím pri jeho ťažení hrá snaha oživiť jednotlivé frakcie, čím sa z nich automaticky stanú vaši vazali. Každý nový klan pre vás predstavuje ďalšieho spojenca pri expanzívnej kampani, ktorá má za cieľ zmeniť svet na obraz temných bohov. Naozaj osídľovať môžete iba veľké metropoly so špecifickým symbolom, keď ich zaberiete, tak automaticky získate vplyv nad kmeňom, ktorý je s nimi zviazaný. Mechanika je to zaujímavá a veľmi pomáha celkovému postupu expanzie. AI by len mohla reagovať o niečo rýchlejšie a viac pracovať s jednotkami, ktoré má po ruke.
Zjednocovanie nie je jediným prvkom, ktoré Champions of Chaos Lords Pack do Total War: Warhammer 3 prináša. Ďalším aspektom je možnosť aktívne vylepšovať armádu, ktorú máte k dispozícii. Jednotky totiž majú možnosť prejsť vývojom a následne sa transformovať do silnejšieho typu bojovníka, ktorý v potravinovom rebríčku stojí nad nimi. Je tu dokonca príležitosť urobiť z nich nemysliaceho splodenca, to si však žiadny z bojovníkov nepraje. Snom každého je naopak stať sa démonickým princom, čo minimálne veliteľom je možné splniť prostredníctvom mechaniky duší, ktorá funguje na princípe investovania duší získaných v boji do aktívnych bonusov a trvalých vylepšení náležiacich k jednému zo štyroch bohov chaosu.
Základný formát bitiek v Total War: Warhammer 3 – Immortal Empires funguje veľmi dobre. AI je na bojiskách schopná pracovať s rozložením jednotiek a útokmi na krídla. Nie je to tým pádom iba o tom držať si stred, ale strážiť všetky časti bojovej línie. Občas dokáže byť prekvapivo agresívna, takže je schopná prekvapiť tých, čo podcenia jej zručnosti. V rámci kompozícií armád majú problém primárne vojská tretieho dielu, ostatní stavajú relatívne funkčné celky, ktoré majú na bojovom poli výdrž a obstoja proti rovnako silným, alebo dokonca silnejším zostavám.
Aj so zlou kompozíciou však dokáže AI určitým spôsobom pracovať. Vyložené problémy má však počas obliehacích bitiek, a to ako v úlohe obrancu, tak aj útočníka. Zatiaľ čo v minulosti pred ňou stál jednoduchý koncept miest, ktoré bolo potrebné zdolať, teraz sa bije s prepracovanejšími opevneniami, pri ktorých sa je schopná neraz zaseknúť v určitých bodoch. A keď hovorím zaseknúť, myslím to tým štýlom, že vytvorí obrovský húf, ktorý je následne ľahké ostreľovať katapulty, alebo vežami, ktoré sa dajú v obliehaných sídlach stavať. Nestáva sa to samozrejme pri všetkých pevnostiach, občas sa ale dá vidieť dosť bizarná situácia. Komplet je však v bete, čo predstavuje isté ospravedlnenie. Počítam, že do vydania plnej verzie dôjde k razantnému vyladeniu.
Sériu Total War: Warhammer sledujem fakticky od začiatku jej cesty a už na jej začiatku som si rovnako, ako väčšina fanúšikov, prial vidieť svet Warhammer Fantasy pracovaný ako celok na strategickej mape. Total War: Warhammer 3 – Immortal Empires toto prianie väčšiny fanúšikov fantasy relatívne slušne realizuje. V skutočne rozsiahlom priestore tu spolu súperia všetky rasy, ktorými je toto univerzum význačné. Väčšinou sa ťaženie uberá smerom spojenia národov do jasne určených aliancií, ktoré následne vedú vyvražďovaciu vojnu s minimálnym priestorom pre diplomaciu.
Celkovo mi za väčšinu frakcií prišlo, že diplomacia hrá v Total War: Warhammer 3 – Immortal Empires až druhé husle, a ako to už tak býva, rokovania často nereflektujú realitu, v ktorej sa AI nachádza. Klasická je situácia, kedy sa umelá inteligencia vzpiera, hoci má iba jediné mesto, ale s tým si tvorcovia určite poradia. Kompozícia armád je tentoraz lepšia ako predtým, problém majú iba druhy z posledného dielu, ktorým zmysel pre povinnosť velí formovať nezmyselné vojská. Finálnym problémom sú občas bitky o mestá v Starom svete, v ktorých si nepriateľské vojská občas nevedia rady a jednoducho len prichádzajú zomrieť. Pokiaľ ale pozerám na Total War: Warhammer 3 – Immortal ako na celok, je to super záležitosť, ktorá potrebuje pre úspech už len riadne vyladenie.
Tieto dojmy z hrania boli napísané pre PC verziu hry.
• Zdroje: Vlastné
Ondřej Zeman
Moje meno je Ondřej Zeman. Hernej žurnalistike sa venujem už viac ako sedem rokov, počas ktorých som mal možnosť vypracovať sa z herného blogera na plnohodnotného žurnalistu na serveri Zing.cz, z ktorého som po čase odišiel na Alza Magazín. Aj keď som hrdým vlastníkom konzoly Nintendo Switch, mojou najväčšou vášňou je hranie na PC, kde som mal možnosť zrecenzovať už viac ako dve stovky rôzne kvalitných titulov. Slabosť mám primárne na ťahové RPG, indie projekty, prepracované FPS a komplexné stratégie.
|
Minimálne HW požiadavky | Odporúčané HW požiadavky |
---|---|---|
Operačný systém | Windows 7 64-bit | Windows 10 64-bit |
Procesor | Intel i3 | Ryzen 3 series | Intel i5 | Ryzen 5 series |
Grafická karta | Nvidia GTX 900 | AMD RX 400 series | Nvidia GeForce GTX 1660 Ti | AMD RX 5600-XT |
DirectX | DirectX 11.0 | DirectX 11.0 |
Operačná pamäť | 6 GB | 8 GB |
Pevný disk | 120 GB | 120 GB |
• Zdroj: Steam (20. 1. 2022)
Chcete si uľahčiť výber? Nižšie pre vás máme tipy na vhodné herné počítače podľa náročnosti.