Platby za diaľnice sa v rôznych štátoch líšia. Niekde sa hradia diaľničné poplatky formou diaľničnej známky, inde sa platí mýto a v niektorých krajinách je jazda po diaľniciach dokonca zadarmo. V tomto článku sa dozviete, ako je to v roku 2018 s poplatkami za diaľnice v okolitých štátoch a vo vybraných destináciách, ktoré sú obľúbenými cieľmi turistov.
Pokiaľ chcete na Slovensku používať diaľnice, musíte si zakúpiť elektronickú diaľničnú známku. Získať ju môžete na benzínových pumpách, bývalých hraničných priechodoch či online. Táto povinnosť platí na vozidlá do 3,5 tony. Vodiči motocyklov môžu diaľnice používať bez poplatku.
K dispozícii sú tri varianty elektronickej diaľničnej známky – desaťdňová, mesačná a ročná.
Tarifa | Cena v EUR |
---|---|
Desaťdňová | 10 |
Mesačná | 14 |
Ročná | 50 |
Ročná diaľničná známka má vždy platnosť od 1. januára do 31. decembra bez ohľadu na to, kedy ju zakúpite. Kratšie známky majú platnosť vždy od vyznačeného dňa, pričom pri mesačnej sa počíta 30 dní. Vzhľadom na nízku cenu mesačnej známky si môžete dovolenku na Slovensku naplánovať pokojne na 14 dní a poplatok za cestu sa nijako nepredraží.
Obstaranie elektronickej diaľničnej známky je jednoduché. Zakúpiť ju môžete na bývalých hraničných priechodoch, na čerpacích staniciach alebo na poštách. V prípade, že chcete mať istotu, známku môžete kúpiť online na eznamka.sk. Na tejto adrese tiež nájdete zoznam predajných miest.
Záleží od toho, akú dlhú cestu plánujete. Ak idete do Tatier alebo do Košíc, zbystrite. Aj napriek tomu, že slovenská D1 má stále niektoré nedokončené úseky, jej objazd sa z časového hľadiska neoplatí. Pokiaľ sa rozhodnete pre trasu po neplatených úsekoch, pôjdete po cestách E61 a E18, ktoré diaľnicu kopírujú. Najmä na druhej uvedenej ceste je trasa často plná serpentín a pretína mnoho miest.
Výška slovenských diaľničných poplatkov je na podobnej cenovej úrovni ako v Českej republike. Pri častých cestách k našim západným susedom alebo v prípade dlhšieho pobytu sa určite oplatí investícia do kupónu s mesačnou alebo ročnou platnosťou.
Poľský systém diaľničných poplatkov sa môže zdať zložitý a nelogický, ale v podstate ide iba o platbu mýta za jednotlivé úseky. Zdanlivú nelogickosť spôsobuje rozdielna výška poplatkov na rôznych úsekoch, ale tiež to, že približne polovica úsekov rýchlostných ciest a diaľnic je bez poplatku, čo je určite príjemná skutočnosť.
Platba mýta sa v Poľsku vzťahuje iba na vybrané úseky diaľnic A1, A2 a A4. Výška platieb je ovplyvnená kategóriou vášho vozidla. Vozidlá do 3,5 tony sú rozdelené do piatich tried. Prvá kategória zahŕňa motocykle a osobné autá alebo dodávky. Druhá kategória osobné autá s prívesom. Ďalšie kategórie zahŕňajú viacnápravové automobily.
Cena za najazdený kilometer sa pohybuje pre najbežnejšie prvú kategóriu medzi 0,16 a 0,40 zlotých. Pre druhú kategóriu je to 0,38 až 0,58 zlotých za kilometer. Poplatok sa hradí na mýtnych bránach vždy pred výjazdom z diaľnice. Platiť môžete v hotovosti v zlotých, eurách alebo dolároch a tiež bežnou platobnou kartou.
A1 – Rusocin – Nowa Wies: 150 km jazdy za 30 zlotých (7 €) počas 80 minút, alebo 180 km bez diaľničných poplatkov za 170 minút? Pokiaľ sa rozhodnete pre zdĺhavú obchádzku, čaká vás jazda po ceste E91 cez mestá Tczew a Swiecie.
A2 – Swiceko – Konin: Tento 268 km dlhý úsek zvládnete po diaľnici asi za dve hodiny a pár minút. Za osobné vozidlo zaplatíte 78 zlotých (18 €). Pokiaľ sa chcete diaľničnému poplatku vyhnúť, choďte po ceste E92 smer Poznaň. Týmto veľkým mestom ale neprechádzajte, pretože diaľničný obchvat okolo neho je zdarma. Vzhľadom na to, že cesty pretína veľa menších i väčších miest, oneskoríte sa oproti jazde po diaľnici o 2 hodiny.
A4 – Katowice – Krakow: Tomuto 80 km dlhému platenému úseku sa dá relatívne ľahko vyhnúť, na druhú stranu vás však vyjde mýto za celú trasu len na 20 zlotých (5 €). Ak sa naozaj vydáte mimo diaľnicu, choďte po hlavnom ťahu E94 a pri plynulej prevádzke sa oneskoríte o pol hodiny.
Všetky obchádzkové trasy majú spoločné nevýhody. Cesty 1. triedy sú síce kvalitné, ale prechádzate po nich mestami a dedinami. Najmä vo väčších mestách môžete očakávať dopravné komplikácie. Druhým negatívom je poľský štýl riadenia. Väčšina miestnych motoristov jazdí na plný plyn, preto je nutné sa plne sústrediť na jazdu, čo je síce na diaľnici tiež dôležité, nemusíte sa však obávať, že sa na vás niekto vyrúti v protismere.
Ak plánujete väčšie cestovanie po poľských diaľniciach, môžete si za 45 zlotých zaobstarať elektronické zariadenie viaTOLL na osobné vozidlá. Ušetríte tak čas na mýtnych bránach, pretože sa vám diaľničné poplatky budú automaticky odčítať z predplateného kreditu.
Rakúsko disponuje hustou diaľničnou sieťou. Vzhľadom na kvalitu rakúskych diaľnic sú poplatky za ich používanie veľmi malé a hradia sa buď nákupom klasického nalepovacieho kupónu, alebo elektronickej diaľničnej známky. Oba varianty stoja rovnako.
V Rakúsku sú tri varianty diaľničnej známky.
Tarifa | Motocykle v EUR | Vozidlá do 3,5 t v EUR |
---|---|---|
Desaťdňová | 5,2 | 9 |
Mesačná | 13,10 | 26,20 |
Ročná | 34,70 | 87,30 |
Ročná diaľničná známka má platnosť od začiatku decembra predchádzajúceho roka do konca januára nasledujúceho roku. Kratšie varianty sú vždy v platnosti od vyznačeného dňa.
Klasické nalepovacie diaľničné známky majú v Rakúsku takmer na každej pumpe. U nás ich zoženiete na čerpacích stojiskách blízkosti hraníc alebo na pobočkách ABA či ÚAMK. Na stránkach ABA môžete kupón zakúpiť online.
Nad rámec diaľničnej známky musíte platiť za prejazd niektorými tunelmi či horskými úsekmi. Tu sa platí mýto v eurách a hradiť ho môžete v hotovosti alebo platobnou kartou. Mýtne možno tiež zaplatiť vopred na webe ASFiNAG. Poplatok je zhodný na motocykel aj osobný automobil.
Zoznam poplatkov:
Pokiaľ chcete v Rakúsku cestovať mimo spoplatnenej diaľnice, môžete. Cesty sú v tejto alpskej krajine mimoriadne kvalitné. Avšak je potrebné zvážiť čas oneskorenia a tiež skutočnosť, že na obchádzkových trasách, najmä v horských oblastiach, budete mať vyššiu spotrebu paliva.
Jazda mimo diaľnice sa skutočne oplatí na ceste do Viedne. Pri plynulej prevádzke sa oneskoríte len o 30 minút.
Možno sa budete chcieť vyhnúť mýtnemu za tunely, myslite však na účel, na ktorý boli tunely vybudované. Obchádzková trasa sa môže podľa mapy alebo navigácie zdať jednoduchá a krátka, ale nezabudnite na veľké stúpanie a klesanie, čo môže vozidlo plne naložené na dovolenku nepríjemne zaťažiť. Automobilom s karavanom odporúčame radšej cestu tunelom.
Prívetivé ceny za používanie rakúskych diaľnic nabádajú k tomu, aby ste si krajinu v pokoji precestovali. Investícia do akejkoľvek diaľničnej známky nie je vysoká a pri dlhšom pobyte, prípadne pri častom cestovaní do krajiny, sa najviac oplatí nákup kupónu s ročnou platnosťou. Jedinou nevýhodou sú extra poplatky za tunely, ktoré musíte platiť vždy.
Diaľnice sú v Nemecku pre osobné vozidlá stále bez poplatku. Inak tomu bude od roku 2019, kedy začne platiť elektronické mýto. Výška diaľničných poplatkov bude závislá od typu motora a emisnej triedy. Predpokladajú sa tri varianty známok – desaťdňové, dvojmesačné a ročné.
Tabuľka predpokladaných poplatkov platných od januára 2019:
Tarifa | Rozmedzie v EUR |
---|---|
Desaťdňová | 2,5 – 25 |
Mesačná | 7 – 50 |
Ročná | 40 – 130 |
Poplatok sa nebude vzťahovať na motocykle, elektromobily, vozidlá s pohonom LPG a CNG.
V tejto Slovákmi obľúbenej destinácii funguje mýtny systém. Vozidlá sú rozdelené do niekoľkých kategórií, pričom prvé tri kategórie sú motocykle, osobné vozne a osobné vozne s prívesom alebo vozíkom. Ceste zo Slovenskej republiky do Chorvátska sme sa podrobne venovali v článku Cesta autom do Chorvátska.
Priemerná cena za najazdený kilometer sa pohybuje od 1,5 do 1,9 kuny (1 kuna = 0,14 €). Slováci mieriaci k moru môžu využiť kalkulačku poplatkov na stránke http://tollfee.eu. Spočítali sme, koľko za mýto zaplatíte pri ceste Chorvátskom do najnavštevovanejších lokalít.
Lokalita | Cena od slovinských hraníc v HRK | Cena od maďarských hraníc v HRK |
---|---|---|
Zadar | 152 | 169 |
Šibenik | 179 | 196 |
Split | 201 | 218 |
Makarska | 272 | 268 |
Dubrovnik | 279 | 275 |
Pula | 44 | 169 |
V letnej sezóne sú diaľničné poplatky o 10 % vyššie.
Platí sa na mýtnych bránach. Funguje to tak, že pri vjazde na diaľnicu si vyzdvihnete lístok a platíte pri zjazde z diaľnice v hotovosti alebo kartou. V hotovosti možno poplatok hradiť v kunách alebo eurách. Akceptované sú všetky bežné typy platobných kariet.
K platbe diaľničných poplatkov môžete tiež využiť alternatívny spôsob platby pomocou elektronického mýta. To je oproti bežným poplatkom nižšie o 21,74 %. Podmienkou je mať zakúpené zariadenie ENC, ktoré stoji približne 120 kún. Na ňom musíte mať nabitý kredit minimálne 100 kún. Avšak vzhľadom na náklady na nákup alebo cenu za prenájom sa tento typ platby mýtneho vyplatí len pre cesty na juh Chorvátska.
Ak mierite do južnej časti Dalmácie, neriskujte a použite diaľnicu. Platbám sa môžete vyhnúť, pokiaľ idete bez diaľničných poplatkov Slovinskom a mierite na chorvátsky ostrov Krk. Na ten dôjdete pohodlne po ceste D8 od prihraničného mesta Rupa. Pri pobreží vás navyše čaká dobrodružná kľukatiaca sa cesta. Ušetríte 43 kún a časovo to vyjde skoro narovnako.
Ďalšou možnosťou, ako za mýto ušetriť, ak idete k moru v Istrii, je cesta mimo diaľnicu A9. Môžete použiť kvalitnú cestu D75, ktorá vedie od Umagu až do Puly pri pobreží. Ušetríte 44 kún a navyše ešte uvidíte malebné pobrežie. Zdržíte sa len pol hodiny. Asi hodinové zdržanie vás čaká, ak sa chcete vyhnúť diaľnici A6. Tu využite cestu D3, ktorá má rovnaký cieľ, teda Istrijský polostrov.
Pre Chorvátov sú ich diaľnice celkom drahé, a tak na nich stretnete prevažne turistov. Pokiaľ miestni používajú sieť diaľnic, potom spravidla využívajú spomínaný systém ENC. Pre turistov sa tento systém diaľničných poplatkov oplatí pri dlhšom pobyte a pri cestovaní nad 300 kilometrov.
Diaľničné poplatky v Slovinsku sú strašiakom nielen pre slovenských motoristov. Systém platnosti diaľničných známok je nastavený tak, aby turistom smerujúcim k moru nestačil jeden krátky kupón na cestu tam aj späť. Preto mnoho cestovateľov slovinské diaľnice obchádza.
Diaľničné známky sú rozdelené na niekoľko časových období.
Tarifa | Motocykle v EUR | Vozidlá do 3,5 t v EUR |
---|---|---|
Týždenná | 7,50 | 15 |
Mesačná | nie je | 30 |
Polročná | 30 | nie je |
Ročná | 55 | 110 |
Dodávky a úžitkové vozidlá s výškou 1,3 m nad prvou nápravou platia za mýto dvojnásobok oproti osobným automobilom.
Diaľničné známky s dobou platnosti menej ako rok platia vždy po uvedené časové obdobie od vyznačeného dátumu. Ročný kupón je platný 14 mesiacov, a to od začiatku decembra predchádzajúceho roka do konca januára nasledujúceho roka.
Na bežnú desaťdňovú alebo štrnásťdňovú dovolenku je teda nutné kúpiť dve týždenné diaľničné známky, alebo jednu mesačnú. To sa neoplatí, najmä pokiaľ idete krátky šesťdesiatkilometrový prejazd severným Slovinskom smer Záhreb.
Diaľničný kupón zoženiete pomerne ľahko na čerpacích staniciach už v Rakúsku. Zakúpiť ho možno aj na bývalých hraničných priechodoch.
Osobitný poplatok zaplatíte za prejazd tunelom Karavanky, ktorý spája Slovinsko (A2) a Rakúsko (A11). Poplatok za jeden prejazd smerom zo Slovinska činí 10,50 eur na osobné vozidlo. Motocyklisti platia 7,20 eur.
Vzhľadom na nepriaznivé ceny diaľničných známok sa často cesta mimo diaľnicu oplatí. Pokiaľ práve neplánujete jazdiť krížom krážom Slovinskom, určite sa vydajte mimo diaľnicu a ušetríte 30 € za známku. Podrobnejšie sme sa ceste cez Slovinsko venovali v tomto článku.
Slovinsko je povestné svojím nevýhodným nastavením platnosti diaľničných známok. Pri dlhšom pobyte v krajine táto nevýhoda odpadá, pretože cena ročného diaľničného kupónu je porovnateľná napríklad s Rakúskom. Pravdou síce je, že krajina nemá tak veľké pokrytie diaľničnou sieťou, ale na druhú stranu sa pri dlhšom pobyte z časových dôvodov neoplatí diaľnice ignorovať.
Poplatky v tejto turistami hojne navštevovanej krajine patria k najdrahším v Európe, a tak sa talianskym diaľniciam mnoho cestovateľov vyhýba. Platba prebieha na mýtnych bránach a cena na osobné vozidlo sa v priemere pohybuje okolo 9 eur na 100 km. Taliansko pritom disponuje hustou sieťou kvalitných diaľnic. Ďalšou komplikáciou pre peňaženku je tiež extra poplatok za prejazd niekoľkými tunelmi.
Pokiaľ sa rozhodnete pre jazdu po talianskej diaľnici, môžete si cenu spočítať vopred na stránkach autostrade.it. Väčšina návštevníkov mieri zo Slovenskej republiky do Talianska cez Rakúsko po diaľnici A2, ktorá sa v Taliansku mení na A23. Za pohodlnú cestu zaplatíte k najbližšiemu pobrežiu Jadranu 19 eur. Pokiaľ mierite do talianskych Álp, bude sa diaľničný poplatok pohybovať okolo 10 eur v závislosti od lokácie. 750 km dlhá cesta do Ríma vás vyjde na necelých 70 eur.
Platba prebieha v hotovosti alebo kartou na mýtnych bránach označených Alt Stazione. Funguje to tak, že si pri vjazde na diaľnicu vyzdvihnete lístok, ktorý pri zjazde z diaľnice načítate a sumu zaplatíte podľa najazdených kilometrov.
Ak plánujete väčšie cestovanie po Taliansku, môžete si zakúpiť predplatenú kartu Viacard, ktorá je nabitá na 25, 50 alebo 75 eur. Ďalšou možnosťou je elektronické mýto Telepass, s ktorým platíte spätne za prejdené úseky. Na mýtnych bránach nemusíte zastavovať, len spomalíte na 30 km/h.
Okrem drahých diaľnic sú v Taliansku tiež drahé poplatky za prejazd vybranými tunelmi.
Cestu do Dolomitov, na Jadran alebo do Benátok sa určite oplatí absolvovať mimo diaľnice. Talianske cesty sú udržiavané a väčšinou kopírujú trasy diaľnic. Aby ste nenarazili na taliansku diaľnici, zíďte z diaľnice A2 na poslednom rakúskom exite 377 a za hranicami pohodlne pokračujte po ceste SS13. K moru dorazíte s asi hodinovým oneskorením, ak mierite do hôr, oneskorenie bude ešte menšie.
Nekompromisná politika talianskych diaľničných poplatkov neteší ani domorodcov. Pokiaľ chcete precestovať Taliansko krížom krážom a pritom využívať pohodlné diaľnice, zaplatíte za to nemalú čiastku. Jediným uľahčením sú zmienené systémy Viacard alebo Telepass, ktoré vám ušetria čas na mýtnych bránach. Dobrodruhom odporúčame talianske diaľnice ignorovať a cestovať po kvalitných komunikáciách prvej triedy.
V Bulharsku sú spoplatnené nielen diaľnice, ale aj väčšina hlavných ciest. Dôkazom o uhradení poplatku je nalepená diaľničná známka, a to s týždennou, mesačnou, trojmesačnou a ročnou platnosťou. Na všetky typy známok platí uvedené obdobie od vyznačenia. Ročná teda neplatí po kalendárny rok, tak ako vo väčšine iných krajinách, ale 365 dní, napr. Od 1. 6. 2018 do 31. 5. 2019.
Osobné automobily spadajú do kategórie 3 a platia pre ne nasledujúce sadzby za mýto. Motocykle môžu cesty používať zadarmo.
Tarifa | Cena v EUR |
---|---|
Týždenná | 8 |
Mesačná | 15 |
Dvojmesačná | 28 |
Ročná | 58 |
Hraničné priechody s Rumunskom vedúce cez Dunaj sú navyše spoplatnené mýtom, ktorého cena sa na osobné vozidlá pohybuje medzi 4 a 12 euro. Motocykle majú poplatok buď rovnaký, alebo o niečo lacnejší.
Známku si bez problémov zoženiete na hraničných priechodoch alebo na pohraničných čerpacích staniciach. V bulharskom vnútrozemí ju ponúka sieť pôšt. Na väčšine miest môžete použiť aj platobnú kartu.
Pokiaľ nie ste vyložene dobrodruhovia, mýtu sa nevyhnete. Cesta bez známky je možná len po cestách nižších kategórií, čo by napríklad cestu k moru značne skomplikovalo. Extra poplatkom za mosty sa vyhnete ľahko, pretože cesta zo Slovenskej republiky do Bulharska je jednoduchšia a kratšia cez Srbsko.
Ak plánujte detailnejšie poznávanie Bulharska a hodláte v krajine pobudnúť dlhšie, nemusíte sa obávať vysokých diaľničných poplatkov. Ceny diaľničných známok sú približne rovnaké ako v Slovenskej republike.
Vo Francúzsku sú diaľničné poplatky drahé. Platba prebieha na mýtnych bránach a priemerná cena sa pohybuje okolo 9 euro na 100 najazdených kilometrov. V krajine je tiež niekoľko mostov a tunelov, kde je nutné hradiť extra poplatok. Na druhú stranu je tu niekoľko málo úsekov, kde poplatok nie je.
Ak plánujete cestovanie po Francúzsku, môžete si diaľničné poplatky vopred spočítať na stránke autoroutes.fr, kde zadáte štart a cieľ svojej cesty. Pre osobné vozidlo zadávajte Light vehicle. Slováci absolvujú po Francúzsku najčastejšie štyri trasy.
Vo Francúzsku sa poplatok hradí na mýtnych bránach (Péage) vždy pri výjazde z diaľnice. Platiť môžete v hotovosti nielen v eurách, ale aj v iných menách, a to pri turniketoch, ktoré sú označené zelenou šípkou. Kartou možno tiež platiť, ale iba pri turniketoch, ktoré sú okrem šípky označené aj symbolom platobnej karty. Nemožno však platiť kartami Maestro a Electro.
Turnikety označené oranžovým písmenom T sú určené pre vozidlá, ktoré používajú elektronické mýto Télépéage Libet-T. Výhodou tohto systému je mesačná platba za prejdené kilometre a tiež rýchle odbavenie na turniketoch, kde stačí len spomaliť na 30 km/h. V Českej republike si elektronické zariadenie môžete zapožičať od firmy MTX.
Podobne ako v mnohých európskych krajinách je aj vo Francúzsku spoplatnených niekoľko tunelov a mostov. Poplatky sú vysoké v alpských tuneloch. Vo zvyšku krajiny sú sumy za prejazdy ďaleko nižšie.
Tunely:
Mosty:
Cestou do Anglicka síce nemusíte platiť poplatok za francúzsku diaľnicu, ale celkom iste budete musieť uhradiť cestu Eurotunelom alebo trajektom cez prieliv La Manche. Aktuálne mýto pre osobné vozidlo nájdete na webe eurotunnel.com. Najlacnejšia tarifa začína na 30 librách (35 €).
Pomalší, ale zato dobrodružnejší, je prejazd trajektom. Plavby prevádzkuje niekoľko spoločností a denne sa po mori pohybujú desiatky lodí, takže nie je potrebná rezervácia vopred. Cena za jeden prejazd sa pohybuje okolo 30 eur.
Záleží od toho, ako ďaleko a kam idete. Ak vás čaká prejazd celou krajinou, potom určite použite diaľnicu. Za mýto môžete ušetriť cestou do Paríža. V tomto prípade sa to naozaj oplatí, pretože cesta po neplatených úsekoch je pohodlná skoro rovnako ako cesta po diaľnici a oneskoríte sa len o hodinu.
Väčšinu trasy pôjdete aj tak po viacprúdových komunikáciách. Za hranicami s Nemeckom zíďte z diaľnice A4 na exite 40 pri meste Freyming-Merlebach. Potom pokračujte po cestách D603 a D910 smer Pont-á-Mousson. Pred týmto mestom ale choďte na neplatený úsek diaľnice A31 smer Nancy a pri mesta Toul zíďte na exite 12 na ceste N4, po ktorej pohodlne dôjdete až do Paríža.
Pokiaľ plánujete spoznávať krásy Francúzska alebo chcete v krajine ostať dlhšie, starostlivo svoje cesty plánujte. Za diaľničné poplatky môžete ušetriť používaním ciest prvej triedy (označenie N). Tie majú často dva pruhy a jazda po nich je komfortná. Niektoré diaľnice sú navyše od poplatku oslobodené. Vysoké poplatky za francúzske diaľnice netešia ani samotných Francúzov. Ak jazdia po diaľniciach veľa, spravidla používajú spomínané elektronické mýto, ale jeho jedinou výhodou je ušetrenie času. Pokiaľ idete z Francúzska ďalej na juh, môžete si prenajať zariadenie Bip&Drive, ktoré zaisťuje automatické účtovanie diaľničných poplatkov vo Francúzsku, Španielsku a Portugalsku.
Diaľničné poplatky v Španielsku sú jedny z najvyšších v Európe. Priemerná cena za 100 najazdených kilometrov sa pohybuje okolo 9,5 eur a všetky vozidlá platia na mýtnych bránach. Navyše sú spoplatnené niektoré tunely.
Presnú cenu diaľničného poplatku v Španielsku si môžete vypočítať na tejto stránke. Výsledná cena sa zobrazí po zadaní lokalít, odkiaľ kam máte namierené. Ak idete k moru, tak prvá lokalita po príchode z Francúzska je La Jonquera. Cena za osobné vozidlo alebo motocykel je označená Ligero.
Niekoľko príkladov typických ciest (cena pre osobné auto a motocykel):
V Španielsku sa diaľničné poplatky platia na mýtnych bránach pri zjazde z diaľnice. Platí sa za prejdené kilometre na základe lístku, ktorý ste si vyzdvihli pri vjazde na diaľnicu. Platba prebieha v hotovosti alebo platobnou kartou. Akceptované sú všetky bežné typy kariet. Pri platbe v hotovosti sú prijímané iba eurá a platiť možno bankovkami v najvyššej hodnote 50 euro. Z mincí nie sú prijímané hodnoty 1 a 2 centy.
Okrem drahej platby za diaľnice budete ešte platiť v tuneli del Cadi, kde vás jeden prejazd vyjde na 12 eur. Cena za cestu tunelom Vallvidrera je pohyblivá a v priemere stojí 4 eurá. Motocykle majú mýto lacnejšie zhruba o jedno euro.
V prípade, že prechádzate väčšiu časť krajiny, tak sa obchádzať diaľnicu určite nevyplatí. Španielsko je rozľahlá krajina a cestovanie mimo hustú sieť diaľnic je časovo náročné. Ak mierite do lokalít, ktoré ležia neďaleko hraníc, môžete využiť komunikácie nižších tried, a platenie mýta si tak odpustiť.
Do Barcelony alebo na pobrežie Costa Brava sa môžete dostať bez diaľničných poplatkov, a to po cestách N-II, GI-555 a GI-35 (pre Costa Bravu GI-512), ktoré kopírujú diaľnicu AP-7 od francúzskych hraníc. Vzhľadom na zložitosť a hustotu ciest v tejto oblasti odporúčame použiť navigáciu alebo autoatlas. Oneskorenie oproti ceste po diaľnici bude asi hodinové.
Pokiaľ plánujete stráviť v Španielsku dlhšiu dobu a cestovať po diaľniciach, môžete si zaobstarať elektronické zariadenie Via-T. Vďaka nemu ušetríte čas na mýtnych bránach a budete mať zľavu 50 % na vybraných úsekoch diaľnic. Poplatky za prejdené kilometre platíte spätne raz za mesiac. Veľkým cestovateľom odporúčame prenájom zariadenia Bip&Drive, vďaka ktorému je možné hradiť poplatky za mýto vo Francúzsku, Španielsku a Portugalsku.
V tejto krajine je systém diaľničných poplatkov najzložitejší v celej Európe a vyznať sa v ňom robí problém aj miestnym obyvateľom. Na starších diaľniciach platíte v mýtnych bránach, na tých novších je možné platiť iba elektronicky. Pred cestou do Portugalska preto odporúčame plánovať trasu na tejto stránke, pričom Classe 1 zahŕňa motocykle, Classe 2 osobné autá, Classe 3 osobné vozne s karavanom a menšie nákladné automobily a Classe 4 vozidlá nad 3,5 tony.
Cena za sto prejdených kilometrov sa v priemere pohybuje okolo 7,5 eur, čo nie je málo. Napríklad cesta od španielskych hraníc do Lisabonu vás vyjde na necelých 17 eur. Dlhá púť z Lisabonu do Porta stojí 22,25 eur.
Na starých diaľniciach sa platí na mýtnych bránach hotovosti alebo kartou. Pozor na brány označené Via Verde, tie sú primárne určené pre vozidlá s portugalskou ŠPZ, ktoré majú predplatené mýto, a nemusia tak zastavovať.
Na ostatných diaľniciach je potrebné mať elektronické zariadenie Toll Card, Easy Toll alebo Toll Service, ktoré zakúpite online tu.
V Portugalsku sú mýtom zaťažené prejazdy cez dva mosty ležiace pri Lisabone. Obaja vedú cez záliv Tajo.
Ak idete do Portugalska len k moru alebo napríklad do Lisabonu alebo Porta, odporúčame diaľniciam sa vyhnúť. Ušetríte nielen peniaze za mýto, ale aj nervy. Cesty sú v Portugalsku udržiavané a rovné.
Cesta do Lisabonu od hraníc so Španielskom sa bez diaľničných poplatkov pretiahne iba o hodinu a pôjdete najprv po neplatenej časti diaľnice A6 od španielskeho mesta Badajoz. V Portugalsku zídete na exite 226 za mestečkom Elvas a pôjdete po cestách EN 4, EN 251 a EN 10 až do portugalskej metropoly. Hodinové oneskorenie čakajte aj na trase do Porta či inam k pobrežiu Atlantiku.
Pri dlhodobejšom pobyte v Portugalsku si môžete zaobstarať elektronické zariadenie Via Verde Visitors, ktoré umožňuje bezproblémové cestovanie po starom type diaľnic. Minimálna refinančná doba je 90 dní. Najjednoduchším, ale tiež bohužiaľ najdrahším riešením je prenájom zariadenia Bip&Drive. Jeho španielsky prevádzkovateľ zaručuje, že spoľahlivo funguje na všetkých diaľniciach vo Francúzsku, Španielsku a Portugalsku. Systém automaticky načíta prejdené kilometre v týchto krajinách a vy raz mesačne obdržíte faktúru za diaľničné poplatky. Útratu môžete pohodlne kontrolovať v mobilnej aplikácii.
Každá európska krajina má systém diaľničných poplatkov nastavený inak a v každej z nich sa tiež obchádzanie mýta inak oplatí. Kým niekedy je voľba diaľnice zbytočná, inokedy môže byť výhodnejším variantom, najmä pokiaľ v krajine prekonávate dlhé vzdialenosti – myslite na čas a ceny pohonných hmôt.