Chorý králik, to nie je nič príjemné. Či už ho chováte doma ako miláčika, alebo na mäso či kožušinu, v každom prípade to znamená problém. Králik je zviera, o ktoré sa starostlivo staráme, venujeme sa starostlivosti o jeho blaho, a preto nám nemôže byť ľahostajné, keď je chorý. Obzvlášť ak ide o blízkeho kamaráta našich potomkov. Aké sú najčastejšie králičie choroby a čo robiť, keď je králik chorý? Poradíme v našom článku.
Aj napriek tomu, že sa o svojho králika staráme tak, ako sa sluší a patrí, môže sa stať, že sa mu choroba nevyhne. Králičích chorôb je našťastie podstatne menej ako tých psích alebo mačacích, to ale neznamená, že by snáď boli menej závažné.
Celý rad králičích chorôb je často daný chybami v ich chove, teda kŕmenie a ustajnenie. Je preto v najlepšom záujme chovateľa, aby sa králikovi dostalo maximálnej možnej starostlivosti, čo sa týka kŕmenia a hygieny. Dôsledná starostlivosť pôsobí ako prevencia proti niektorým králičím chorobám.
Samotná diagnóza choroby je vždy úlohou veterinára, avšak chovateľ môže sám vypozorovať niektoré varovné znaky. Tie by ho mali upozorniť na to, že s jeho králikom nie je niečo v poriadku. V prvom rade sú to zmeny v správaní: králik sa stráni skupiny alebo chovateľa, menej sa pohybuje, neprijíma potravu, menej pije.
Varovným signálom sú zmeny v oblasti pohybu zvieraťa. Králik napr. začne krívať, nakláňa hlavu na jednu stranu alebo nie je schopný chôdze. To môže indikovať určitú skupinu chorôb (pozri nižšie). Zbystrite rovnako pri výtoku z očí alebo nozdier, na zlý zdravotný stav ukazuje aj neobvyklá podoba trusu, hnačka, prípadne krv v moči.
O zdravie vášho králičieho zverenca vypovedá aj stav jeho srsti. Tá by mala byť hustá, rovnomerne vyrovnaná, mierne lesklá. Nezabudnite tiež na kontrolu ušných lalokov a okolie vonkajšieho zvukovodu.
Keď už zlyhá všetka prevencia a váš králik ochorie, je hlavne na veterinárovi, aby určil, akú chorobu má a ako bude ďalej postupovať v liečbe. Avšak je dosť pravdepodobné, že váš králičí kamarát bude mať jednu z nasledujúcich chorôb. Zoznam nie je konečný, avšak nižšie uvedené choroby králikov patria k najčastejším.
Príčinu zažívacích ťažkostí, ako je hnačka, nadúvanie alebo zápcha, hľadajte najčastejšie v nevhodnom krmive. O hnačku a zápchu sa môže postarať aj prechladnutie zvieraťa a zápchu očakávajte aj v prípade, že si králik „pošmákne“ na niečom nevhodnom (koberec, izbové rastliny, papier a pod.).
Ak hnačka alebo zápcha trvá dlhšie ako dva dni, utekajte k zverolekárovi. Králikovi ide o život. To isté platí aj v prípade, že sa oba stavy striedajú.
Ani králikom sa nádcha nevyhýba. Objavuje sa u králikov, ktorí žijú v prievane alebo prašnejšom prostredí. Prejavuje sa výtokom z nosa a očí, prípadne kýchaním. Liečba vyžaduje zásah lekára, ktorý zvyčajne predpisuje antibiotiká.
Kokcidióza patrí medzi veľmi časté choroby domácich králikov, jej príčinou je premnoženie prvoka Eimeria, parazitujúceho najčastejšie v črevách. Najviac ohrozujúca je pre mláďatá do 10 týždňov. K prenosu často dochádza zo zelenej stravy, ktorá bola kontaminovaná divokými králikmi, prípadne konzumáciou bobkov (to je najčastejší spôsob prenosu z neošetrenej matky na mláďatá). Prejavuje sa najmä apatiou, chudnutím, nechutenstvom, potom sa dostavuje hnačka či zápcha, poznávacím znamením sú aj vypúlené oči a vŕzganie zubmi. Pri včasnom zásahu veterinára je choroba dobre liečiteľná, dôležitá je aj hygiena.
Myxomatóza je závažné vírusové ochorenie, ktoré často máva fatálne následky. Prejavuje sa opuchmi a zdurením okolo hlavy, na ušných lalokoch, ňufáku a okolo pohlavných orgánov, bežné sú opuchnuté očné viečka. Veľmi často sa pridružujú ďalšie infekcie a zápal pľúc. Prenášačom je bodavý hmyz, choroba sa medzi jedincami v koterci prakticky neprenáša. Najlepšou prevenciou je očkovanie králikov. Liečba býva veľmi zdĺhavá a záleží na celkovej vitalite jedinca.
Králičí mor je vírusové ochorenie s krátkou inkubačnou dobou a rýchlym priebehom. Choroba je smrteľná, králiky umierajú v kŕčoch s príznakmi dusenia. Chorobu prenáša bodavý hmyz, možný je aj priamy prenos medzi jedincami. Jedinou prevenciou je očkovanie králikov, ktoré vydrží cca pol roka, a ochrana pred bodavým hmyzom.
Králičiu chorobu encefalitozoonózu spôsobuje jednobunková pleseň Encephalitozoon cuniculi, pričom bolo preukázané, že si ju v sebe bez akýchkoľvek príznakov nesie veľká časť králičej populácie. Za spúšťač býva považovaný stres a vyššie zaťaženie organizmu králika (napr. po chorobe, v letnej horúčave, mraze, gravidite). Prvým prejavom je nakláňanie hlavy na bok, čo sťažuje pohyb, ten prestáva byť v konečných fázach choroby možný. Choroba sa prejavuje aj postihnutím obličiek. Liečba je pri včasnom záchyte ochorenia možná, hoci náročná a neistá.
Králičí syfilis je bakteriálne ochorenie, ktoré sa prejavuje krustóznymi zmenami na koži a sliznici pohlavných orgánov, neskôr aj na hlave a ušiach. Choroba má dlhý priebeh, prvé prejavy sa často objavia až dva mesiace po nakazení. Choroba je liečiteľná injekčným podávaním antibiotík.
Dravčíkovitosť spôsobuje parazit dravčíka a prejavuje sa šupinatým zápalom kože na chrbte a zadku. K rozvoju dochádza najmä pri oslabení organizmu, častejší výskyt je v populácii starších jedincov. Lieči sa zodpovedajúcimi antiparazitikami.
Ušný svrab patrí medzi najčastejšie ušné choroby králikov. Spôsobuje ho parazit prašivec králičí. Prejavuje sa zápalom ucha a vonkajšieho zvukovodu spojeným s urputným svrbením. Liečbou sú opäť zodpovedajúce antiparazitiká.
Väčšina z najčastejších králičích chorôb vyžaduje zásah veterinára. Len ten totiž dokáže chorobu správne diagnostikovať a predpísať zodpovedajúcu liečbu. Nespoliehajte sa teda na vlastnú diagnostiku a samoliečbu, budete mať istotu, že svojmu králikovi neuškodíte.