Ako vytvoriť HiFi zostavu

Stĺpové reproduktory

Obzvlášť pri stĺpových reproduktoroch (reprosústavách) je nutné počítať s tým, že si vyžiadajú relatívne dosť priestoru (minimálne 20 cm od steny a 50 cm od rohu miestnosti). Určite sa nehodia ani pre malé miestnosti do 15 metrov štvorcových. Keď im doprajete dostatok priestoru, získate „veľký zvuk“, aký vám, napríklad u symfonického orchestra, žiadna regálovka nesprostredkuje (bez subwoofera).

Výhody a nevýhody

Regálové (stojanové) reproduktory

Regálové reprosústavy (reproduktory) majú jednu nespornú výhodu – spravidla obsahujú len dva reproduktory (meniče), a aj keď ich vybavíte len veľmi úspornou výhybkou, znesú to lepšie ako väčšina reproduktorov s niekoľkými meničmi. Všeobecne je lepšie držať sa v segmente regálových repro skôr konštrukcie s výškou a jedným stredobasovým meničom. Táto konštrukcia sa rokmi osvedčila a poskytuje celistvý prednes. Pokiaľ zháňate regálovku, ktorá dokáže tiež solídne zabasovať, voľte modely s väčším stredobasovým meničom (minimálne 6,5"/165 mm).

Výhody a nevýhody

Aktívne reproduktory

Aktívne reproduktory (ujednodušene povedané reproduktory so zosilňovačom) stoja pri výbere väčšiny používateľov stranou, hoci si to vôbec nezaslúžia. Ak viete, že budete počúvať zvuk len z niekoľkých málo zdrojov (do 3) a súčasne máte málo miesta na umiestnenie štandardného zosilňovača, určite sa môžu hodiť. Používatelia typicky hľadajú reproduktory na pripojenie ku kvalitnejšiemu gramofónu a aj na prehrávanie hudby z mobilov a tabletov cez Bluetooth. V tomto prípade sú aktívne reproduktory výborným riešením. Vôbec pritom nevadí, ak váš gramofón ani aktívne repro neobsahujú predzosilňovač pre prenosku MM/MC, ten sa dá kúpiť aj samostatne.

Výhody a nevýhody

Udávaný frekvenčný rozsah príliš neriešte, skôr hľaďte na počet meničov

Vzhľadom na to, že väčšina výrobcov udáva frekvenčné charakteristiky za iných podmienok, je vhodné riadiť sa pri výbere skôr porovnaním „fyzických“ parametrov reproduktorov. Ak teda majú jedny reprosústavy iba jeden basový reproduktor (menič), a iné naopak dva/tri, spravidla dokážu vyprodukovať viac basov.

Dôležitá je tiež plocha basových reproduktorov. Dôvodom je fakt, že pre hlboké frekvencie musí reprosústava rozhýbať relatívne veľké množstvo vzduchu. To znamená, že napríklad 8" (200 mm) basák zvládne spravidla hlbšie frekvencie ako 6,5" (165 mm). Ekvivalentne to platí aj v prípade iných priemerov. Pokiaľ má jedna sústava 8" basák a druhá 2× 6,5", čisto plochou majú navrch dva 6,5", ale spravidla to je plus mínus „50/50“. 

V skutočnosti je to ešte o veľa zložitejšie, úlohu hrá tiež citlivosť, respektíve tuhosť meničov, objem kabinetu a ďalšie parametre. V reáli ale väčšinou tieto predpoklady rovnako musíte potvrdiť počúvaním.

Výkon reproduktorov

Dôležitý parameter je aj výkon reproduktorov. Uvádza sa v štandarde RMS a udáva, aký výkon je možné do reprosústav poslať bez toho, aby sa zničili. RMS výkon je väčšinou polovicou najvyššieho možného výkonu daného zariadenia. Najčastejšie sa pohybuje od 20 do 200 W. Výkon zdroja môže byť pokojne vyšší, než výkon reproduktorov, nie je totiž nutné, aby hrali naplno. Nevadí teda, keď je silnejší zosilňovač ako reproduktory. Na druhej strane, príliš nízky výkon sa prejaví na tom, že nebudú hrať dostatočne nahlas.

Hmotnosť

Hmotnosť môže byť naopak pomerne dobrým ukazovateľom toho, ako rigidný (tuhý) je kabinet a ako si dal výrobca na reproduktore záležať. Tuhý kabinet je vždy dobrý, pretože minimalizuje parazitné rezonancie, ktoré počuť nechcete. Samozrejme je vhodné vždy porovnávať len hmotnosť relatívne rovnako veľkých reprosústav.

Čím viac pásiem, tým viac rockenrol? 

Ani náhodou. Pásma iba určujú, na koľko dielov výhybka frekvenčne rozdelí výstup zosilňovača, než ho pošle do reproduktorov (meničov). 2-pásmová sústava môže pokojne obsahovať dva stredobasové reproduktory a výšku (konštrukcia D'Appolito) a hrať výraznejšie basy než nejaká iná 3-pásmová debna. Naša rada znie: „Ak sa vo výhybkách nevyznáte, radšej na pásma ani nepozerajte.“

Keď mám zosilňovač 2× 200 W a repro 2× 100 W, môžem ich zničiť?

V podstate akékoľvek reproduktory môžete zničiť, ale spravidla nie bežným počúvaním. Ak počúvate hudbu so silným zosilňovačom, spoznáte preťaženie reproduktorov najprv tak, že začnú skresľovať. Niekedy dokonca býva problém úplne opačný. Ak máte veľmi slabý zosilňovač (napr. 2× 25 W) a stláčate ho na maximum, môže pri prevádzke prejsť do limitácie, čo znamená takmer okamžitú deštrukciu reproduktorov.

Ako zapojiť reproduktory do zosilňovača?

Veľmi jednoducho. V zásade existujú dva spôsoby podľa typu zosilňovača. Reproduktory sa v každom prípade pripájajú do výstupu (output) zosilňovača. Pasívne reproduktory sú vybavené konektormi cinch (RCA), staršie typy bývajú zakončené holým káblom, ktorý sa „zacvakne“ do svoriek na zosilňovači. Alternatívou sú aj reproduktory so svorkami, tie sa potom so zosilňovačom prepájajú dvojicou audiokáblov (ľavý a pravý signál), ktorý má oba konce očistené od izolácie.

Veľkosť basového reproduktora

Pre hlboké basy je nevyhnutné rozhýbať veľké množstvo vzduchu. Preto je pre seriózne počúvanie vhodné začínať minimálne na membráne veľkosti 10" (250 mm). Bokom nestojí ani výkon vstavaného zosilňovača. Pochopiteľne, čím je vyšší, tým lepšie.

Možnosti pripojenia k zosilňovaču

Pokiaľ už pri kúpe zosilňovača či receivera plánujete, že reproduktory v budúcnosti rozšírite o subwoofer, strážte si, aby mal zosilňovač či receiver predzosilnený nízkofrekvenčný výstup (označuje sa subwoofer/sub pre-out). K subwooferu ho potom pripojíte káblom cinch do nízkofrekvenčného vstupu (označuje sa LFE/LF in). Niektoré subwoofery majú nízkofrekvenčné vstupy pre pravý aj ľavý kanál, vďaka tomu k nim môžete pripojiť ľubovoľný predzosilnený výstup (pre-out) a ony si potom signály zlúčia. Ak má váš zosilňovač subwoofer pre-out v mono vyhotovení, spravidla sa odporúča pripojiť ho do ľavého (L) kanálu na subwooferi.

Niektoré subwoofery možno spojiť so signálom zo zosilňovača aj pomocou klasických reprokáblov. Funguje to tak, že priamo z reprosvoriek zosilňovača privediete signál do vstupných reprosvoriek subwoofera a z výstupných reprosvoriek subwoofera potom pripojíte reproduktory. Subwoofer si pri tomto pripojení sám odfiltruje hlboké frekvencie, takže nimi už pripojené reproduktory nezaťažuje. Uvedené pripojenie je však vhodné skôr pre prípad, že nemôžete využiť spojenie pomocou kábla signálu cinch (pre-out do LFE).

Deliaca frekvencia/dolná priepusť (low-pass filter)

Určuje, aké frekvencie bude subwoofer reprodukovať. Ak nemáte meraciu aparatúru, môžete frekvenciu nastaviť na dolnú hodnotu frekvenčného rozsahu hlavných reproduktorov v tolerancii +/- 3 dB. Prípadne potom presnejšie upraviť počúvaním. Dôležité je, aby ste mali deliacu frekvenciu nastavenú iba raz. Najmä v prípade AV receiverov dokáže optimálny kmitočet nastaviť sám receiver pri kalibrácii mikrofónom. V takom prípade je ideálne nechať dolnú priepusť na subwooferi na maxime a nechať jej reguláciu na subwooferi.

Prepínač fázy

Fáza určuje okamih, kedy sa k vám dostane zvukový signál. Vo chvíľach, keď máte správne nastavenú deliacu frekvenciu a stále máte pocit, že k vám basy prichádzajú skôr, alebo naopak neskôr ako zvuk z hlavných reprosústav, treba otočiť fázu. Prepínač fázy spravidla umožňuje nastavenie dvoch polôh, základnej (označuje sa 0°) a prevrátenej (označuje sa 180°). Vybrané modely majú polohy dokonca štyri. Princíp je vždy rovnaký, zladiť čas, kedy sa dostane zvuk subwoofera do počúvania, so zvukom hlavných reproduktorov.

Hlasitosť (Gain)

Každý reproduktor má inú citlivosť, preto je potrebné aj hlasitosť subwoofera prispôsobiť konkrétnej inštalácii. Na to slúži gombík Gain/Volume.

Automatické zapnutie/vypnutie (auto power switch)

Využijete ich, aby ste nemuseli zakaždým zapínať a vypínať subwoofery ručne. Obsahujú automatiku, ktorá ich zapne pri vstupe signálu a vypne po niekoľkých minútach bez signálu. Túto funkciu môžete aktivovať prepínačom, ktorého druhá poloha je spravidla „vypnuté“.

Streamovacie služby (Spotify, Deezer, Tidal atď.) a internetové rádiá

Vstavaní klienti na počúvanie z hudobných služieb vám umožnia prehrávať takmer ľubovoľný obsah. Sú kľúčom k tomu, aby ste okrem receivera nepotrebovali žiadny iný sieťový prehrávač. Na internetových rádiách potom nájdete takmer ľubovoľný obsah.

Google Cast

Receiver má vstavaného klienta Google/ChromeCast, čo znamená, že môžete využívať všetky schopnosti a aplikácie, ktoré má separátny ChromeCast Audio.

HDMI konektory

HDMI je jediným digitálnym konektorom, cez ktorý sa dajú prenášať HD formáty priestorového zvuku. Hoci u stereo receivera nie je táto funkcia nevyhnutná, môžete receiver napríklad využiť ako hub, vďaka ktorému do televízora povediete jediný HDMI kábel a receiver vám zlúči signály z herných konzol a rôznorodých prehrávačov. Pomocou ARC potom do receivera môžete rovnakým káblom viesť zvuk z televízora.

Digitálny optický a koaxiálny konektor

Najmä ak receiver nemá HDMI porty, môžete cez ne pripojiť televízor, herné konzoly a rôzne prehrávače.

V čom je stereo receiver lepší ako multikanálový AV receiver?

Laikovi sa môže zdať, že viackanálové receivery majú viac rôznych funkcií, skvelé výkony a môžete k nim pripojiť 5, 7 aj viac reprosústav. Trik je však v tom, že pod tlakom na integráciu všemožných systémov spracovania videa ide u viackanálových receiverov kvalita zosilňovacej časti stranou.

Často sa stáva, že viackanálový receiver má horšie kvalitatívne/výkonové parametre ako cenovo porovnateľný stereo receiver, aj keď zlúčite všetky kanály AV receivera spolu (napríklad kapacitu filtračných kondenzátorov pre celú zosilňovaciu časť). Ďalšou vecou je, že ak u viackanálového receivera udáva výrobca napríklad 5× 100 W, zďaleka to neznamená, že by receiver dokázal vyprodukovať výkon 500 W. Ak pošlete do predných repro 100 W, na ostatné kanály vám môže ostať pokojne aj menej ako polovica deklarovaného výkonu. Pokiaľ je teda vašou prioritou zvuková kvalita, viackanálovým receiverom sa radšej vyhnite. 

Je lepší stereo receiver, alebo integrovaný zosilňovač?

To závisí predovšetkým od vášho pohľadu na vec. Stereo receiver vychádza bezpochyby lacnejšie ako kombinácia klasického zosilňovača a sieťového audio prehrávača. Pokiaľ už ale doma máte kvalitný zosilňovač, s ktorým ste spokojní, alebo ste priaznivcom občasnej výmeny jednotlivých komponentov, môžete pokojne využívať samostatný zosilňovač a sieťový audio prehrávač. Samozrejme môžete byť aj zarytým odporcom bezdrôtového streamovania zvuku a vystačíte si so zosilňovačom a CD prehrávačom, prípadne gramofónom. V tom prípade môžete stereo receiver pokojne vynechať.

Ako je to s impedanciou pripojených reproduktorov?

Impedancia je zjednodušene odpor. V prípade zosilňovačov a receiverov je preto vždy pri reprosvorkách napísané, aký minimálny odpor musia pripojené reprosústavy mať, aby nedošlo pri reprodukcii k poškodeniu zosilňovača a teoreticky aj pripojených reproduktorov. Spravidla to vyzerá nasledovne:

• Minimal impedance 4 ohm – môžete pripojiť ľubovoľné reproduktory s impedanciou od 4 ohmov (4/6/8 ohm a vyššie), ak chcete hrať z dvoch párov reproduktorov súčasne, musia mať impedanciu minimálne 8 ohmov (8/16 ohm a vyššie).
• Minimal impedance 6 ohm – môžete pripojiť ľubovoľné reproduktory s impedanciou od 6 ohmov (6/8 ohm a vyššie), ak chcete hrať z dvoch párov reproduktorov súčasne, musia mať impedanciu minimálne 12 ohmov (typicky 16 ohm a vyššie).
• Minimal impedance 8 ohm – môžete pripojiť ľubovoľné reproduktory s impedanciou od 8 ohmov (8 ohm a vyššie), ak chcete hrať z dvoch párov reproduktorov súčasne, musia mať impedanciu minimálne 16 ohmov (16 ohm a vyššie).

Niektoré zosilňovače/receivery majú prepínač 4/8 ohm. U nich je potrebné prepnúť vždy do tej polohy, ktorá zodpovedá impedancii pripojených reproduktorov. Ak je na reproduktoroch 4 – 8 ohm alebo 6 ohm, prepínajte zosilňovač/receiver vždy na nižšiu hodnotu (teda 4 ohm).

Výkon RMS/dynamický

Výkon vo všeobecnosti nie je príliš kľúčový parameter, najmä pre bežné domáce počúvanie. Výrobcovia navyše často výkony udávajú za odlišných podmienok, takže precízneho porovnania sa dočkáte najlepšie pri porovnávaní jednotlivých modelov v rámci jednej značky. Na druhej strane, vyššie modely majú spravidla tiež lepšiu vnútornú konštrukciu a jednotlivé komponenty, takže môžete počuť rozdiel medzi vyšším (s vyšším výkonom) a nižším modelom, bez toho aby ste hrali výrazne nahlas.

Ak napriek tomu chcete porovnávať výkony, strážte si, aby ste porovnávali hodnoty RMS proti RMS, IHF proti IHF atď. To všetko samozrejme pri rovnakej impedancii a s rovnakým skreslením (THD).

Vstup pre gramofón (Phono MM)

Ak si už kupujete kvalitný stereofónny zosilňovač, predpokladá sa, že si súčasne zaobstaráte kvalitný gramofón s vymeniteľnou prenoskou MM. Audiofilské prístroje (napríklad Pro-ject) ale nemajú vstavaný predzosilňovač linkovej úrovne. Jediný vstup, kde vám takýto gramofón bude fungovať bez externého predzosilňovača, je práve Phono MM.

Digitálne vstupy

Hodia sa najmä na pripojenie moderných plochých televízorov, ale môžete ich využiť aj pre CD či sieťové audio prehrávače a ďalšie podobné komponenty. Ak zosilňovač ani váš televízor nemá digitálne konektory, budete musieť využiť služby nejakého externého prevodníka (DACu).

Tónové korekcie, Loudness Source Direct a Tone Defeat

Tónové korekcie môžete použiť na prispôsobenie zvukového výstupu vašich reprosústav. Loudness sú natvrdo nastavené tónové korekcie, ktoré sa používajú pri tichom počúvaní a aktivujete ich tlačidlom. Source Direct a Tone Defeat je naopak tlačidlo, ktoré jedným stlačením vyradí tónové korekcie (signál ide úplne mimo nich). 

Výstup pre aktívny subwoofer (sub pre-out)

Ak plánujete v budúcnosti obstaranie aktívneho subwoofera, vyberajte si zosilňovače, ktoré obsahujú subwoofer pre-out. 

Je lepší stereo receiver, alebo integrovaný zosilňovač?

To závisí predovšetkým na vašom pohľade na vec. Stereo receiver vychádza bezpochyby lacnejšie ako kombinácia klasického zosilňovača a sieťového audio prehrávača. Pokiaľ už ale doma máte kvalitný sieťový audio prehrávač, s ktorým ste spokojní, alebo ste priaznivcom občasnej výmeny jednotlivých komponentov, môžete pokojne využívať samostatný zosilňovač a sieťový audio prehrávač. Samozrejme môžete byť aj zarytým odporcom bezdrôtového streamovania zvuku a vystačíte si so zosilňovačom a CD prehrávačom, prípadne gramofónom.

Ako je to s impedanciou pripojených reproduktorov?

Impedancia je zjednodušene odpor. U zosilňovačov a receiverov je preto vždy u reprosvoriek napísané, aký minimálny odpor musia pripojené reprosústavy mať, aby nedošlo pri reprodukcii k poškodeniu zosilňovača a teoreticky aj pripojených reproduktorov. Spravidla to vyzerá nasledovne:

• Minimal impedance 4 ohm – môžete pripojiť ľubovoľné reproduktory s impedanciou od 4 ohmov (4/6/8 ohm a vyššie), ak chcete hrať z dvoch párov reproduktorov súčasne, musia mať impedanciu minimálne 8 ohmov (8/16 ohm a vyššie).
• Minimal impedance 6 ohm – môžete pripojiť ľubovoľné reproduktory s impedanciou od 6 ohmov (6/8 ohm a vyššie), ak chcete hrať z dvoch párov reproduktorov súčasne, musia mať impedanciu minimálne 12 ohmov (typicky 16 ohm a vyššie).
• Minimal impedance 8 ohm – môžete pripojiť ľubovoľné reproduktory s impedanciou od 8 ohmov (8 ohm a vyššie), ak chcete hrať z dvoch párov reproduktorov súčasne, musia mať impedanciu minimálne 16 ohmov (16 ohm a vyššie).

Niektoré zosilňovače/receivery majú prepínač 4/8 ohm. U nich je potrebné prepnúť vždy do tej polohy, ktorá zodpovedá impedancii pripojených repro. Ak je na reproduktoroch 4 – 8 ohm alebo 6 ohm, prepínajte zosilňovač/receiver vždy na nižšiu hodnotu (teda 4 ohm).

Prenoska (vložka, cartridge)

Ak sa chcete dočkať kvalitného zvuku, ako prvé vyraďte z výberu gramofóny s piezoelektrickými (keramickými/kryštálovými) prenoskami. Zvukovo sú veľmi slabé a kvôli zvýšenému prítlaku vám do platní doslova vydrú drážky. Z pohľadu zvuku sú bezpochyby lepšie automatické gramofóny s prenoskou MM. Aj u nich je však často prenoska integrálnou (neoddeliteľnou) súčasťou ramienka. Vymeniť sa dá iba ihla, a keď vám raz prenoska doslúži, pravdepodobne budete môcť gramofón jedine vyhodiť.

Ak teda chcete niečo kvalitnejšie, vyberajte si gramofóny nielen s prenoskou MM, ale aj také, ktoré majú prenosku oddeliteľnú od ramienka, a teda aj vymeniteľnú. Gramofón vám vďaka tomu vydrží dlhšie, a navyše budete mať možnosť rôznorodo pracovať so zvukom inštaláciou rôznych prenosiek.

Ovládanie gramofónu

Najkvalitnejšie HiFi gramofóny sú výhradne plne manuálne, čo znamená, že začatie aj ukončenie prehrávania je na vás. Gramofón sa nevypína ani na konci dosky a otáča sa, pokiaľ ho nevypnete sami. U strednej triedy nájdete aj poloautomatické ovládanie, ktoré znamená, že na konci platne sa gramofón vypne alebo sa zdvihne ramienko, prípadne sa ramienko gramofónu vráti do základne. Na vás je teda len zahájenie prehrávania a spustenie ramienka na dosku. Automatické gramofóny nie sú spravidla príliš kvalitné a pre HiFi sa nehodia. U nich vám stačí stlačiť tlačidlo štart a začatie aj ukončenie prehrávania obslúžia za vás.

Náhon gramofónu

Priamy náhon so stredovým motorom sa využíva najmä v prípade gramofónov pre DJov, kde je kvôli presnému riadeniu otáčok, silnému krútiacemu momentu na skrečovanie a jemnému nastaveniu rôznych parametrov jediným použiteľným riešením. Pre HiFi gramofóny na domáce počúvanie sa ale príliš nehodia, pretože prenášajú relatívne veľké množstvo vibrácií na platňu. HiFi gramofóny preto využívajú takmer výhradne náhon remienkom. Ak je motor dokonale oddelený od šasi gramofónu (ideálne uložený úplne mimo tanier), prináša to výhodu minimálneho prenosu vibrácií na dosku a maximálnu čistotu zvuku. Remienok ale musíte raz za čas vymeniť.

Aké otáčky by mal gramofón podporovať?

U súčasných, ale aj drvivej väčšiny platní z minulosti si vystačíte s rýchlosťami 33,3 a 45 ot./min. Tieto dve rýchlosti podporujú všetky gramofóny. Rýchlosť prehrávania 78 ot./min vyžadujú iba staré šelakové platne, ktorých výroba skončila v 60. rokoch. Na ich prehrávanie však spravidla potrebujete aj špeciálnu prenosku, alebo minimálne ihlu (kvôli inej šírke drážky na platniach pre rýchlosť 33/45 a 78 ot./min).

Ako je to s gramofónnym predzosilňovačom?

Prenosky MM a MC vydávajú relatívne slabý signál a na spracovanie bežným zosilňovačom alebo receiverom je nevyhnutné tento signál ešte zosilniť do bežnej linkovej úrovne, ako má napríklad CD prehrávač a všetky ďalšie komponenty. Gramofónový predzosilňovač môže mať už gramofón vstavaný (zapína sa prepnutím jazdca do polohy Line). Pokiaľ necháte jazdec v polohe Phono, alebo gramofón predzosilňovač vôbec neobsahuje, môžete využiť predzosilňovač, ktorý majú vybrané zosilňovače a receivery vstavaný. Tento vstup s gramofónnym predzosilňovačom je na zosilňovači označený Phono. Ak predzosilňovač nemáte ani na gramofóne, ani na zosilňovači, môžete využiť externý gramofónové predzosilňovače. Tie sa môžu hodiť tiež v prípadoch, keď vyžadujete extra kvalitné predzosilnenie.

Streamovacie služby (Spotify, Deezer, Tidal atď.) a internetové rádiá

Vstavaní klienti na počúvanie z hudobných služieb vám umožnia prehrávať takmer ľubovoľný obsah. Na klientovi internetových rádií potom nájdete mnoho rádií k takmer akémukoľvek žánru.

Google Cast/ChromeCast built-in

Sieťový prehrávač má vstavaný klient Google/ChromeCast, čo znamená, že môžete využívať všetky schopnosti a aplikácie, ktoré má separátny ChromeCast Audio.

Vstavaný DAC (D/A prevodník)

Niektorí puristi neuznávajú bezdrôtový prenos ako dostatočne kvalitný. Najkvalitnejší je bezpochyby prenos cez USB v asynchrónnom režime, hneď v závese potom prenos cez digitálny optický a koaxiálny konektor.

USB typu B na zadnej strane je spravidla určený pre počítač, klasické porty USB-A na čelnom paneli potom pre flash disky. Optické a koaxiálne konektory sú určené predovšetkým pre CD prehrávače a televízory. Samozrejme sa ale dajú použiť aj pre počítač.

Ponúkne lepší zvuk WiFi, LAN, USB, alebo Bluetooth?

Zo všetkých uvedených možností konektivity je na bežných zostavách počuteľná horšia kvalita zvuku iba pri prenose cez Bluetooth. Audiofilovia preferujú drôtový asynchrónny prenos cez USB priamo z počítača. Pokiaľ sa ale so sluchom neradíte medzi netopierov, môžete s kľudom používať WiFi aj káblové pripojenie cez RJ-45 LAN.

Akú bitovú hĺbku zvoliť?

Drvivej väčšine poslucháčov by mali bez problémov poslúžiť prevodníky sa vzorkovaním 192 kHz/24-bit. Prehráte s nimi pravdepodobne všetky svoje hudobné súbory a vystačia aj pre HiFi kvalitu streamovacích služieb, akú ponúka Tidal alebo Deezer. Vyššie bitové hĺbky a DSD sú určené len pre zlomok tých najnáročnejších hudobných fajnšmekrov. Druhou vecou ale je, že každý prevodník má trochu iný charakter zvuku. Z celkovej HiFi zostavy je ale jeho vplyv na výsledný zvuk relatívne malý.

Je CD prehrávač lepší ako univerzálny Blu-ray/DVD prehrávač?

Pri DVD a Blu-ray prehrávačoch platíte hlavnú časť ceny za obvody pre spracovanie videa. Ak vôbec majú BD/DVD prehrávače nejaké analógové výstupy zvuku, potom sú väčšinou zvukovo veľmi slabé. Ak teda vedľa seba postavíte rovnako drahý CD a Blu-ray prehrávač, zvukovo bude vždy výrazne lepšie špecializovaný CD prehrávač

Prehrá mi CD prehrávač napálené CD?

Akékoľvek súčasne predávané CD prehrávače si bez problémov poradia nielen s napálenými audio-CD, ale vo väčšine prípadov aj s napálenými CD, na ktorých sú uložené skladby vo formáte MP3.

Reproduktorové káble (prierez a materiál)

Ak to myslíte s počúvaním hudby vážne, vyhnite sa pomedeným hliníkovým káblom (CCAW – Copper Clad Aluminium Wire), parametricky sa dajú porovnať s medenými káblami s polovičným prierezom, takže sa ich kúpa väčšinou neoplatí ani cenovo. Pomedené hliníkové káble ľahko spoznáte tak, že sú až podozrivo ľahké a na reze strieborné.

S rastúcou dĺžkou kábla narastá aj jeho odpor, ktorý by mal byť minimálny. Klasické medené káble (CU) vyberajte podľa ich prierezu.

• do 2 metrov dĺžky kábla – 2× 1,5 mm² prierez (CU – meď) alebo 2× 2,5 mm² prierez (CCAW – pomedený hliník)
• do 4 metrov dĺžky kábla –  2× 2,5 mm² prierez (CU) alebo 2× 4 mm² prierez (CCAW)
• do 6 metrov dĺžky kábla – 2× 4 mm² prierez (CU) alebo 2× 6 mm² prierez (CCAW)
• do 10 metrov dĺžky kábla – 2× 6 mm² prierez (CU)

Vyššie uvedené platí pre stereo počúvanie. Ak kupujete káble na zapojenie efektových reproduktorov domáceho kina alebo nejakých dodatočných „kulisových“ reproduktorov, napríklad v kuchyni, nie je nevyhnutné kupovať veľké prierezy. Mali by ste si vystačiť s medenou (CU) dvojlinkou s prierezom 1,5 mm² (do 10 m) alebo 2,5 mm² (do 20 m). Pre naozaj nenáročné aplikácie môžete použiť aj pomedené hliníkové (CCAW) káble.

Digitálne signálové káble (optické – TosLink/koaxiálny – cinch (RCA))

Pri digitálnych optických kábloch je vplyv na zvukový prenos skôr psychologickou záležitosťou. Pokiaľ chcete niečo lepšie, môžete minúť niekoľko desiatok eur, viac nedáva zmysel. U koaxiálnych káblov je všetko trochu zložitejšie, vstupuje do hry tienenie a kvalita vodiča. Ani tu nemá veľký význam kupovať kábel drahší ako pár desiatok eur.

Analógové signálové káble (RCA – cinch/jack)

Ak už chcete utrácať za káble, sú analógové signálové káble tým pravým objektom. Pomerne veľká časť audiofilov sa dokonca zhoduje, že medzi sebou dokáže rozoznať rôznorodé analógové káble cinch. Ak utrácať nechcete, ale napriek tomu by ste sa neradi okradli o plnohodnotný prednes, vyhnite sa najlacnejším nitkám, RCA kábel za niekoľko desiatok eur by však mal stačiť úplnej väčšine začínajúcich hifistov.

Napájacie káble

Napájací kábel nájdete pri každom HiFi komponente. Aj tu však výrobcovia káblov dodávajú špeciálne audiofilské modely. Prínos takéhoto napájacieho kábla je však poznať až u sústav za tisíce eur, ak vôbec. Vo chvíli, keď si kupujete prvú zostavu, si bez problémov vystačíte s dodávanými napájacími káblami. Na čo by ste naopak zabudnúť nemali, je obstaranie kvalitnej prepäťovej ochrany, ktorá ochráni napájacie zdroje jednotlivých komponentov pred výkyvmi v elektrickej sieti, a predĺži tak ich životnosť.

Akú dĺžku kábla zvoliť?

V oblasti káblov nie je príliš vhodné zbytočne šetriť. Pokiaľ máte zmerané, že vám vystačí 0,75 m kábla signálu cinch a súčasne chcete mať manévrovací priestor, kúpte si 1,5 m dlhý kábel. Zvukovým ideálom je totiž kábel nulovej dĺžky a pozapletané klbká rozhodne kvalite prednesu nepridajú.

Musia byť reprokáble na stereo počúvanie rovnako dlhé?

Pri stereofónnom počúvaní by naozaj mali byť reprokáble rovnako dlhé, pri nejakom drobnom rozdieli dĺžky (do 10 %) sa však nič nestane. Poriadkumilovných poslucháčov by sme len radi upozornili, že nie je príliš vhodné prebytočnú dĺžku kábla sťahovať do úzkych slučiek, teoreticky by ste si tak mohli vytvoriť cievku (filter vysokých frekvencií).