Aby vám pestovanie rastlín prinášalo úžitok a radosť, je potrebné sa o ne pravidelne s láskou starať a dopriať im potrebnú starostlivosť. Okrem sadenia, siatia, kyprenia, zavlažovania a ďalších nevyhnutných záhradníckych prác je potrebné brať do úvahy aj rôzne choroby a škodcov, ktorí rastliny môžu napádať. Deje sa tak najmä v letnom období a oplatí sa týmto nepríjemnostiam predchádzať alebo aspoň napadnutie rastliny včas rozoznať a čo najúčinnejšie zasiahnuť.
Zaznamenali ste vo svojej záhrade akékoľvek napadnutie rastlín? Nezúfajte, či už ide o plesne, škodcov alebo hniloby, včasným zásahom a správnym ošetrením sa ich ľahko zbavíte a zachránite tak svoju úrodu.
Listy ruží, pri ktorých zaznamenáte čierne škvrny, sú zrejme napadnuté hubovou chorobou. Tej sa ľahko zbavíte, ak rastlinu postriekate vhodným fungicídom. Dôležité je tiež pozbierať už spadnuté napadnuté listy a ideálne ich spáliť, aby sa choroba nešírila ďalej.
Táto choroba spôsobená hubami býva strašiakom všetkých záhradkárov. Je pomerne častá a môže postihnúť rôzne druhy rastlín vrátane niektorých druhov zeleniny. Napadnutie je možné ľahko rozoznať. Pestované rastliny rýchlo vädnú, a ak začneme skúmať príčinu, zistíme, že pri nich došlo k hnilobe alebo zaschnutiu krčku koreňa. Takto napadnuté rastliny sa už zachrániť nedajú, odporúča sa ich vyryť, pokiaľ možno aj s väčším množstvom okolitej zeminy.
Pokrútené nakučeravené listy s výrazne červenými vystúpenými pľuzgiermi sa netýkajú len broskýň, môžu postihnúť tiež nektárinky či mandľovníky. Chorobe zvanej kučeravosť je ideálne predchádzať vhodným postrekom na jar, pri prejavoch choroby je nutné poškodené listy pravidelne odstraňovať a okamžite ich likvidovať spálením.
Ak si všimnete oranžové kôpky na konároch kríkov či stromov, najskôr vašu záhradu zasiahla nektriová choroba, za ktorej pôvodom stojí hlivka červená. Tá napadá predovšetkým ríbezle, hlohy, lipy, buky či egreše. Sústredí sa hlavne na odumreté časti dreva, odtiaľ sa však môže šíriť aj do živých a zdravých výhonkov. V takom prípade je vhodné vykonať odstránenie celej vetvy, a to až k zdravému drevu. Napadnuté drevo opäť čo najrýchlejšie spáľte, nech zamedzíte ďalšiemu šíreniu choroby.
Najčastejšia hubová choroba napadá ako úžitkové, tak okrasné rastliny, a je pre ňu charakteristický biely povlak, ktorý sa tvorí hlavne na listoch rastlín. Časom môže dochádzať aj k hnednutiu povlaku a vývoju výtrusov, ktoré sa môžu ďalej šíriť. Ak dôjde k výskytu múčnatky, odporúča sa napadnuté listy odstrániť a rastlinu ošetriť vhodným postrekom.
Pre zemiaky, paradajky aj ďalšie ľuľkovité rastliny je pleseň zemiaková doslova pohromou. Najprv je možné ju rozoznať podľa zhnednutých listov, ktoré rýchlo odumierajú, následne dochádza k hnednutiu a deformácii plodov. Pleseň takto napadnutú rastlinu časom oslabí natoľko, že dôjde k jej celkovému odumretiu. Akonáhle teda zistíte prvé príznaky, ošetrite rastlinu vhodným postrekom, ak dochádza k opakovanému napádaniu plesňou zemiakovou, aplikujte na rastliny postrek aj preventívne.
Aj keď sa záhradkári snažia svoju úrodu vo skleníkoch maximálne zabezpečiť, škodcovia, plesne a huby sa nevyhýbajú ani zelenine a rastlinám tu pestovaným. Ako teda skleníkovú úrodu najlepšie ochrániť a na čo si dať pozor?
Huba spôsobujúca čerň rajčiakovú je veľmi odolným druhom aj voči chemickému postreku. Ak teda možné, snažte sa nákaze predísť, nech ju potom nemusíte spätne riešiť. Huba vyhľadáva teplé a vlhké prostredie, preto sa odporúča pravidelné a dostatočné vetranie skleníka.
Pôsobia vaše papriky v skleníku cez deň zvädnutým dojmom, avšak cez noc majú tendenciu sa spamätať? Môže ísť o napadnutie hubou Fusarium, ktorá prerastá do ciev stonky a počas 3 až 4 dní je schopná zlikvidovať rastlinu úplne. Buďte opatrní hlavne pri poranení korienkov pri rozsádzaní rastlín, preventívne pôsobí aj kvalitne nezasolená pôda, v ktorej si možno rastlinky paprík predpestovať.
Plesne tohto typu spoznáte podľa žltohnedých či nažltlých škvŕn tvoriacich sa na vonkajších listoch šalátov či kalerábe, ktoré neskôr hnednú. Spodok listu býva potiahnutý bielym hubovitým povlakom. Zamedziť tvorbe plesní pomôže aplikácia meďnatých fungicídov, a to už krátko po výsadbe, ako prevencia pomáha dostatočné a pravidelné vetranie skleníka.
Nevídaný hosť rôznych rastlín, to sú vošky, ktoré majú tendenciu zhlukovať sa do veľkých kolónií. Ako prirodzený predátor pôsobí lienka sedembodková, ak sa ich však potrebujete zbaviť rýchlo a účinne, aplikujte vhodný insekticíd.
Ťažším kalibrom než vošky bývajú molice. Tie napádajú papriky, uhorky aj paradajky a parazitujú na spodnej strane ich listov. Majú nevídanú schopnosť rýchleho rozmnožovania, takže rastlinu zdevastujú v priebehu chvíle. Prírodnou cestou sa ich dá zbaviť nasadením osičiek, prípadne pristúpiť k postreku vhodným chemickým prostriedkom.
Strapky obľubujú sanie listov, čím spôsobujú ich deformáciu, a taktiež sú prenášačmi početných vírusových ochorení. K likvidácii strapiek dopomôže aplikovanie vhodného insekticídu proti strapkám, ktoré sa odporúča previesť už pri prvom zaznamenaní ich výskytu.
Tento škodca sa cez zimu schováva v rôznych štrbinách, aby následne vysával listy rastlín a spôsobil tak ich zasychanie a uhynutie. Opäť sa proti nemu oplatí použitie účinného chemického prostriedku, prípadne možno vyskúšať násadu dravého roztoča.
Aj keď svoje izbové rastliny pestujete ako v bavlnke a snažíte sa im dať tie najlepšie podmienky pre rast, samotné pestovanie v kvetináči je pre nich viac vyčerpávajúce a obmedzujúce. Nie je preto výnimkou, že tiež bývajú napádané chorobami a škodcami. Ich zdravie a vitalitu tak podporíte nielen výberom správneho miesta a vhodným zalievaním, ale tiež účinným hnojením.
Rovnako, ako na rastliny pestované vo vonkajšom prostredí, na izbových rastlinách si tiež radi pochutnávajú najrôznejší škodcovia. Dostanú sa k nim buď ako vajíčka alebo larvy z obchodu, odkiaľ ste ich priniesli alebo ich môžu napadnúť pri letnení vo vonkajšom prostredí. Niektorí škodcovia bývajú tiež súčasťou pôdy, do ktorej rastliny priebežne presádzame. Konkrétne hovoríme o už známych voškách, moliciach, strapkách, chvostoskokoch, vlnatkách či pukliciach. Akonáhle zistíme ich prítomnosť na izbovej rastline, odporúča sa ich mechanické odstránenie vatovou tyčinkou alebo zubnou kefkou a následné umytie rastliny či postihnutých častí zriedeným insekticídom.
Tiež pri izbových rastlinách môžeme vypozorovať výskyt už spomínaných chorôb, ktoré sú väčšinou spôsobené zlou výživou, nedostatkom svetla či prehnojením. Najčastejšie sa stretávame s týmito typmi chorôb:
Choroby trávnikov mávajú najčastejšie jediného pôvodcu, ktorým sú huby. Ich výskytu sa dá zabrániť jednak vhodnou údržbou, taktiež sa oplatí trávnik nezaťažovať po daždi, kedy je rozmočený alebo v zimných mesiacoch, kedy na ňom leží sneh či námraza, aby nedochádzalo k obmedzeniu cirkulácie vzduchu. Typickými chorobami postihujúcimi trávnik sú teda fuzáriové škvrny, korticidová choroba, pleseň snežná vyskytujúca sa po zimnom období alebo čarovné kruhy.
Ak sa chcete vyššie menovaným chorobám trávnika vyhnúť, dbajte na jeho častú údržbu a nezanedbávajte pravidelné kosenie, zalievanie a hnojenie. Skvelým pomocníkom v boji proti výskytu húb a plesní v trávniku je tiež vertikutácia čiže prevzdušňovanie trávnika. Akonáhle zistíte výskyt choroby, okamžite postihnutú oblasť ošetrite postrekom fungicídu. Ak by išlo o chorobu zvanú čarovné kruhy, bude potrebné odstrániť nielen poškodený trávnik, ale tiež pôdu pod ním, pretože sa v nej vyskytuje nežiadúce hubové mycélium.
Rozoznajte včas prvé príznaky ochorenia rastlín a eliminujte ich výskyt, nech sú pre vás vaše rastliny len radosťou a pýchou.