Sumec je stále považovaný za „letnú rybu“ alebo rybu skorej jesene, ktorá najlepšie berie, keď je teplota vody na maxime. Špecialisti z celej Európy (medzi ktorými je aj veľa Čechov a Slovákov) ale vedia, že situácia je oveľa komplikovanejšia. Sumčiari cestovatelia sa snažia stráviť každú jar niekoľko dní na tých najlepších loviskách sumcov. U nás to samozrejme nie je vzhľadom na rybársky poriadok možné. Sumčiari sú tak nútení jazdiť míňať svoje peniaze do Európy, čo navyše v čase pandémie nie je vôbec jednoduché. Ich cieľom sú často tri najlepšie sumčie revíry – povodia riek Pád, Ebro a Rhôna, kde takisto platia určité obmedzenia, ale situácia je veľmi odlišná.
Sumce prijímajú potravu celý rok. Teplotné optimum, pri ktorom sumce prijímajú najväčšie množstvo potravy, skutočne nastáva v letných mesiacoch. Honba za sumčím monštrom je však v túto dobu komplikovaná veľkým množstvom prirodzenej potravy a samozrejme aj trením, ktoré nastáva počas teploty vody 20 – 22 °C, čo u nás môže nastať už v máji, ale tiež až v auguste. Sumce sú na niektorých revíroch v plnom lete tiež opatrnejšie. V hojnosti prirodzenej potravy si môžu vybrať, čo zožerú, a vďaka pokročilosti sezóny o nás rybároch a našich trikoch vedia oveľa viac než na jej začiatku. To platí najmä v revíroch na juhu Európy, kde sa lovia už od marca veľmi intenzívne.
Sumce totiž nie sú tak hlúpe, ako si mnohí myslia. A čím je sumec väčší a starší, tým viac skúseností má. Možno to je jeden z dôvodov, prečo sú mnohé veľké sumce chytené okamžite po konci zimy, kedy je ich žalúdok prázdny a lokalizácia sumcov ľahšia vďaka tomu, že sa koncentrujú v blízkosti miest, kde sa na jar trú iné druhy rýb. Iným výborným obdobím na lov najväčších exemplárov sumcov je koniec jesene, kedy sa musia kŕmiť na zimu. Začiatok jari je ale oveľa nádejnejšia.
Veľká časť sumcov nad magických 100 kg, ktorých v posledných rokoch veľa pribudlo, bola ulovená na začiatku sezóny. A to aj napriek tomu, že rybie trávenie trvá v studenej vode dlhšie než v lete. Na rieke Pád, ktorá pravdepodobne skrýva tie najťažšie sumce na svete, vychádza najsľubnejšia časť sezóny niekedy už na neskorý február, celý marec a prvú polovicu apríla. Počasie je chvíľami drsné, stromy niekedy ešte hnedo-šedé bez lístia alebo iba s jeho výhonkami. Pravdepodobnosť veľmi zdvihnutej hladiny rieky je vysoká. Priemerná hmotnosť lovených sumcov je ale napriek tomu, alebo možno práve preto, vyššia. Neveríte? Tu je pár faktov:
Jakub Vágner má tiež nachytaných mnoho obrovských jarných sumcov. A to by som mohol pokračovať ďalšími úlovkami ostatných rybárov.
Tak ako pri love všetkých rýb, musíme sa prispôsobiť momentálnym podmienkam. Mnohí rybári stále predpokladajú, že sa sumce nachádzajú a lovia v najhlbších partiách revíra, kam im tiež predkladajú svoju nástrahu. To je na konci zimy a začiatku jari často chyba. Aj keď sumce sa v zime často zdržiavajú v jamách a tiež lovia v o niečo hlbšej vode ako zvyčajne.
Prvé výraznejšie oteplenie, ktoré je často sprevádzané stúpajúcou kalnou vodou, však väčšinou zásadne mení pravidlá hry. Fúzači sa presúvajú blízko ku brehom a lovia aj v tých najmenších hĺbkach. V takých hĺbkach, že si tam rybu výrazne nad 2 metre niekedy ani nedokážeme predstaviť. Zaplavené lúky alebo iné miesta v blízkosti brehov sa stávajú fantastickými miestami. Nemusíme sa vôbec báť prezentovať svoju nástrahu priamo vo vetvách kríkov alebo stromov. Rybári, ktorí budú uväzovať svoje nástrahy desiatky a stovky metrov od brehu, skončia veľmi pravdepodobne bez záberu.
Dobré je tiež hľadať známky sumčej aktivity. Tie môžu byť ako viditeľné, tak počuteľné. Pozorne by sme mali tiež sledovať teplotu vody. Aj rozdiel pol stupňa Celzia môže byť priepastný. Sumca v tejto časti roka očakávajte skôr v teplejšej vode. Výborné tak sú strategické miesta blízko k lagúnam alebo zátokám, kde sa miešajú rôzne kalné a teplé vody. Za skúšku stoja aj plytčiny cez rieku od jamy, kam sumce často vyrážajú loviť.
Rozhodne ale neumiestňujeme nástrahy priamo nad jamu. Produktívnejšia býva strmá príbrežná hrana, ale aj ploché dno. Hľadáme však aj miesta so zarasteným brehom, z ktorého sa vegetácia nakláňa až nad hladinu alebo do vody. Čím vyššia je voda, tým viac by takáto miesta mali byť stranou od najväčšieho prúdu. Skrýva sa tam sumčia korisť, a veľké sumce sa tak budú potulovať niekde blízko. Ak nemáme záber do 48 hodín, stojí za úvahu zmeniť miesto. Čím je voda kalnejšia, tým je väčší predpoklad záberu cez deň.
Z hľadiska techník budete pravdepodobne najúspešnejší s lovom z lode zakotvenej neďaleko od brehu, z ktorej vyväzujeme nástrahové ryby na trhačky smerom k brehu. Dajú sa tak pri dostatku šnúry a troche skúseností pokryť aj stovky metrov brehu. Úspešný je ale aj lov z brehu, len musíme vedieť vyväzovať na breh, z ktorého chytáme. Nástrahu umiestňujeme do väčšej hĺbky ako 1 meter, len ak na to máme pádny dôvod. Niekedy rybu dávame priamo na hladinu. Hĺbka pod rybou samozrejme môže byť aj oveľa väčšia.
V revíroch, kde sa nesmie chytať na živú rybu, je situácia prirodzene zložitejšia, pretože pelety na sumca v chladnej vode príliš nefungujú. Úspešnou alternatívou môže byť sumčí prívlač. Iné aktívne metódy ako je splavávaná, vábnička alebo vertikálka (niektorí naši rybári jej hovoria zdvíhačka) nebývajú vo vysokej vode tak úspešné. Vertikálka je mimochodom veľmi efektívna v chladnej vode za nízkeho prietoku alebo keď teplota zase výrazne poklesne a sumce sa zatiahnu do najhlbších miest revíru, aby tu utvorili takzvané „zimujúce skupiny“, čo sa môže stať aj na jar.
Asi najlepšie jarné podmienky na lov sumcov nastávajú, keď teplota vody prvýkrát v roku rýchlo stúpne na 10 a viac stupňov. Sumce sa stanú aktívnymi a zbesilé žranie môže začať. Ak ste svojho vysnívaného sumca ešte nechytili, nemali by ste si nechať túto jedinečnú dobu ujsť. Väčšinou totiž trvá len pár dní.