Na jeseň roku 2017 sa na stránke Coinmarketcap akoby z čista jasna zjavila nová kryptomena so záhadným názvom Cardano (ADA). Názov nesie podľa talianskeho matematika a hazardéra Gerolamo Cardana a podľa matematičky a prvej programátorky Ada Lovelace. Cardano existuje už od roku 2015, ale na trh vstúpilo až po dlhom vývoji. Platforma získala prostriedky na svoj vývoj prostredníctvom 2 roky trvajúcej ICO, hlavne od súkromých investorov z Ázie. V súčasnosti síce hlavná sieť beží, ale väčšina funkcií (napr. Smart kontrakty) stále čaká na implementáciu. Ako sa Cardano ako platforma tretej generácie líši od väčšiny súčasných kryptomien?
Cardano má byť takzvanou platformou tretej generácie. Učí sa z predchádzajúcich generácií a nadväzuje na ne.
Prečo sa ale Cardano vlastne považuje za platformu tretej generácie? Odpoveď je zdanlivo jednoduchá – hlavným cieľom Cardana je vyriešiť problémy, na ktoré narazili prakticky všetky kryptomeny prvej a druhej generácie. O aké problémy konkrétne ide?
Okrem prvých pokusov o Atomic swapy (decentralizovanú výmenu jednej kryptomeny za druhú) nedokážu medzi sebou jednotlivé blockchainy komunikovať (Bitcoin nedokáže pracovať so smart kontraktmi postavenými na Etherea atď.). Cardano chce byť platformou, ktorá bude schopná rozpoznávať dáta aj z iných blockchainov a pracovať s nimi. Navyše si kladie za cieľ pracovať aj s tzv. metadátami. V bankovom svete sú metadátami napríklad informácie o tom, kto komu posiela transakciu a na čo transakcia slúži. To umožní platforme Cardano spolupracovať aj s tradičným finančným systémom.
Predchádzajúce blockchainy narazili na problém škálovania – s rastúcim počtom používateľov sa sieť zahlcuje a stáva sa pre použitie nepraktickou. Cardano plánuje tento problém riešiť technológiami, ktoré sieť udržia stabilne rýchlu. Experimentovať sa bude napríklad so sidechain, niekoľkými vrstvami chainov, shardingom atď. Cieľ Cardana sa dá jednoducho prirovnať k Bittorrent – decentralizovanej sieti pre zdieľanie dát, ktorá sa s rastúcim počtom používateľov stáva silnejšou a rýchlejšou, nie naopak.
Bitcoin aj Ethereum vo svojej histórii prešli tzv. forkom, ktorý bol v oboch prípadoch spôsobený nezhodami komunity ohľadom ďalšieho vývoja siete. Developeri Cardana považujú fork za neoptimálne riešenie sporov v komunite a snažia sa mu vyhnúť implementovaním lepšieho Governance modelu (teda modelu pre rozhodovanie o sieti). Jedným z prvkov, ktorý má okrem iného zabrániť forkom, je to, že Cardano blockchain bude rozdelený na dve vrstvy (Cardano Settlement Layer a Cardano Computation Layer).
Podobné štruktúrovanie chce Cardano zachovať aj do ďalšieho vývoja. Cieľom je oddeliť jednotlivé funkcionality a moduly tak, aby úprava jednej časti siete nemala vplyv na beh ostatných „modulov“. Tým sa dá zabrániť definitívnemu forku celej siete v prípade nezhôd ohľadom konkrétnej funkcie. Oproti tomu napríklad Ethereum teraz zvažuje ďalší fork, ktorý by mal uvoľniť ETH tokeny uzamknuté v nefunkčných Parity smart kontraktoch. To ale znamená nutnosť forknúť celé ETH. U Cardana by toto nemalo nastať.
Aby bol vývoj protokolu dlhodobo udržateľný a zostal decentralizovaný, je dôležité nájsť vhodný model financovania pre ďalší vývoj. Vývoj Bitcoin je z veľkej časti dobrovoľný a developerov motivuje, že ak sa zlepší infraštruktúra kryptomeny, jej cena vzrastie. To ale samo o sebe nemusí stačiť. Vývoj Bitcoin tiež financujú spoločnosti ako napríklad Blockstream, ktorá zamestnáva mnohých Bitcoin Core developerov. Tu ale hrozí centralizácia vývoja v rukách týchto spoločností, pretože ich ciele nemusia byť vždy zhodné so záujmami siete. Ethereum bolo zo začiatku financované prostredníctvom ICO. To ale prinesie kapitál do vývoja len jednorázovo – na začiatku.
Cardano chce kombinovať všetky spôsoby – ICO, dobrovoľnícky vývoj aj vývoj spoločnosťami. K tomu ale pridáva ďalší prvok – Treasury (pokladňu) ako decentralizovaný mechanizmus, z ktorého bude komunita financovať ďalší vývoj. Dlhodobá udržateľnosť sa týka aj samotného vývoja – platforma Cardano má byť navrhnutá tak, aby sa jej funkcie dali vylepšovať a meniť bez nutnosti forku či paralyzovania celej siete.
Pod mysticky znejúcim názvom Ouroboros sa ukrýva Proof of Stake (PoS) algoritmus. Sieť Cardano nie je zabezpečená ťažbou pomocou výpočtového výkonu (Proof of Work = dôkaz vykonanej „práce“). Namiesto toho využíva tzv. Proof of Stake – metódu, ktorá výpočtový výkon nahrádza dôkazom vlastníctva samotných tokenov (ADA). Počet tokenov, ktoré drží validátor (obdoba ťažiara, u Cardana sa volá „slot leader“) úmerne zvyšuje pravdepodobnosť nájsť ďalší blok transakcií.
Validátor je podobne ako prevádzkovateľ ťažby za ukladanie transakcií do „bloku“ odmeňovaný novými tokenmi. Naopak, v prípade, že validátor bude chcieť transakcie v blockchaine namiesto verifikácie prepisovať, hrozí mu strata tokenov. Čím viac tokenov validátor uzamkne, tým väčšiu má šancu nájsť ďalší blok transakcií (obdobne u ťažby – čím väčší hashrate ťažiar má, tým väčšiu má šancu vyťažiť ďalší blok).
Výhodou PoS je, že oproti PoW nespotrebuje také množstvo energie a výpočtového výkonu. PoS systém nie je novinkou Cardana, poznáme ho už dlho. Prináša ale so sebou niektoré praktické a bezpečnostné nevýhody, ktoré presahujú rozsah tohto článku. Akademici a vývojári Cardana však tvrdia, že všetky tieto prekážky sa im u Ouroborosu podarilo preukázateľne eliminovať. PoS algoritmus Cardana tak má byť porovnateľne bezpečný ako PoW algoritmy. Má však byť lepšie škálovateľný, pretože validátori budú môcť verifikovať paralelne niekoľko chainov.
Cardano si kladie za cieľ stať sa skutočne decentralizovanou globálnou platformou. Na jeho vývoji sa ale podieľajú hlavne tieto organizácie:
Komunita Cardano je veľmi profesionálna. Opiera sa o princípy peer review – kód Cardano (ktorý je samozrejme celý open source) má byť neustále pod dohľadom profesionálnej globálnej komunity odborníkov. Je to jeden z mála projektov, ktorý tak otvorene láka aj akademickú obec, hlavne kryptológov. V kryptomenách je len málo projektov, ktoré uplatňujú akademické formálne metodológie v takej miere ako Cardano.
Akademický vplyv sa prejavuje aj na whitepaper – základnom technickom dokumente každej kryptomeny. Cardano je špecifické tým, že nemá jeden whitepaper, ale hneď niekoľko – pre každý modul zvlášť. Na ich písaní sa podieľajú práve vedci z univerzít, ktorí formálne definujú, aké vlastnosti by platforma v teoretickej rovine mala mať, aby splnila svoje ciele (tj. bezpečnosť, decentralizáciu, interoperabilitu, škálovateľnosť...).
Samotný vývoj taktiež prebieha veľmi profesionálne a organizovane. Roadmapa obsahuje nielen popis nových funkcií a deadline pre ich implementáciu, ale aj príslušný whitepaper či research dokument a taktiež hlavného lídra, ktorý je zodpovedný za vývoj danej funkcionality, odkaz na príslušný whitepaper, akademickú prednášku na YouTube a príslušný github repozitár. Samotný GitHub projektu, dokumentácie a technické reporty sú na veľmi vysokej úrovni.
Cardano sa svojím prístupom vymyká aj v iných oblastiach. Platforma je síce globálna, ale výraznejšie sa snaží presadiť na africkom kontinente – v krajinách tretieho sveta, ako je Nigéria a Rwanda. Podľa Charlesa Hoskinsona sú to práve krajiny tretieho sveta, kde má blockchain a kryptomena najväčšiu šancu vytvoriť reálnu sociálnu zmenu.
Neexistuje v nich totiž tak dobrá digitálna infraštruktúra ako vo vyspelých krajinách, takže Cardano nemusí konkurovať relatívne schopným centralizovaným riešeniam. Vlády v týchto krajinách sú síce skorumpované, ale zároveň chcú obchodovať s vonkajším svetom a platforma, ktorá vďaka blockchainu znižuje potrebu dôverovať tretím stranám, môže výrazne pomôcť. Zdroje, ktoré sú kvôli nedostatku dôvery a infraštruktúry v týchto krajinách uzamknuté, by sa tak mohli uvoľniť. IOHK už dnes v týchto krajinách robí prezentácie, komunikuje s vládami, univerzitami a spoločnosťami a ponúka prácu talentovaným vývojárom, aby si v krajinách tretieho sveta vybudovali odrazový mostík pre rozvoj platformy.
Druhým neobvyklým prístupom Cardana je postoj voči regulačným orgánom a bankám. Cardano platforma sa chce správať veľmi „dospelo“. Komunikovať s regulátormi tam, kde je to vhodné a potrebné (napríklad v oblasti ICO) a chce umožniť komunikáciu s bankami pomocou podpory metadát. Na druhej strane si tím projektu v mnohých prípadoch uvedomuje aj potrebu anonymity a súkromia. Preto IOHK ohlásilo spoluprácu s decentralizovanou anonymnou platformou ZenCash.
ADA sa obchoduje na mnohých burzách, ale ani jedna z nich neponúka nákup ADA za eurá či USD. Jediná fiat mena, za ktorú sa dá ADA kúpiť, je KRW (kórejský wong). Za Bitcoin, Ethereum či Tether (USDT) je však možné kúpiť ADA napríklad na burze Binance, Bittrex či Huobi.
Cardano (ADA) je už dnes možné uchovávať vo viacerých softvérových peňaženkách, pričom čoskoro by sme sa mali dočkať tiež integrácie do predných HW peňaženiek. O aké peňaženky ide?
Cardano má vlastnú softvérovú peňaženku (wallet) – Daedalus. Je to v súčasnosti najlepší spôsob, ako ADA uložiť. Ide o „heavy“ alebo „full“ peňaženku. To znamená, že si na harddisku sťahuje a synchronizuje celý Cardano blockchain, je teda náročnejšia na miesto.
Samozrejme je nutné zálohovať si privátne kľúče a dodržiavať všetky ostatné princípy digitálnej bezpečnosti. Daedalus pripravuje podporu pre vlastnú debetnú kartu, Ethereum Classic a Bitcoin.
Nezávislý tím VacuumLabs vyvíja vlastnú opensource „light“ peňaženku – CardanoLite. Tá má bežať na mobiloch aj v prehliadači, nie je nutné synchronizovať celý Cardano chain.
Každý už vie, že najbezpečnejším spôsobom na držanie kryptomeny je použitie hardvérovej peňaženky. Cardano pripravuje implementáciu do Ledger Nano S. VacuumLabs, pracujúci na CardanoLite, bude taktiež implementovať riešenie pre Trezor.
Od tej doby, kedy bola ADA zalištovaná na burzách, jej cena výrazne stúpla. V súčasnosti (jún 2018) je to v poradí ôsmy najhodnotnejší projekt podľa trhovej kapitalizácie. Čo je dosť vysoko, vzhľadom na to, že väčšina plánovaných funkcií sa len vyvíja a reálne na platforme ešte nebežia žiadne konkrétne aplikácie.
Indikátor NVT (Network Value to Transactions), ktorý sa vypočíta ako pomer trhovej kapitalizácie a počtu transakcií, je však oproti iným veľkým kryptomenám výrazne nízky. Táto metrika ukazuje to, že v pomere k počtu transakcií na Cardano blockchaine je kapitalizácia celkom nízka (transakcií sa deje veľa). Je nutné ale dodať, že táto metrika nemá v súčasnosti príliš veľkú výpovednú hodnotu a slúži len ako pomôcka.
Celkový počet mincí Cardano bude 45 miliárd, v súčasnosti (jún 2018) je na trhu cca 57 %, zvyšok sa „vyťaží“ postupne, stakovaním. Cardano sa síce nesnaží o prehnaný marketing a hype, napriek tomu sú však jeho ciele skutočne veľkolepé. Veľké budúce očakávania investorov sú tak už vopred zahrnuté v cene. Cena kryptomeny, rovnako ako akéhokoľvek iného aktíva, sa totiž skladá nielen zo súčasného využitia, ale aj z anticipácie budúceho vývoja. A plány Cardana vskutku vzbudzujú nádeje na vyriešenie mnohých problémov, ktoré súčasné kryptomeny trápia.
Po všetkom, čo sme si mali možnosť v článku prečítať, sa teraz ponúka jedna zásadná otázka – aký má Cardano potenciál? V nasledujúcich odsekoch si predstavíme dva rôzne scenáre, ktoré osobne považujem za najviac realistické.
Cardano tím stihne implementovať funkcionality včas a zároveň sa mu podarí vzbudiť záujem vývojárov, vlád a firiem po celom svete (hlavne v Afrike). Do konca roka 2018 sa spustí možnosť stakingu, čo časť tokenov ADA uzamkne, a tým sa zníži ponuka a zvýši cena. Platforma bude vďaka vysokej kvalite, interoperabilite a bezpečnosti oproti konkurencii (hlavne „deravému“ Etherea) vo výhode. Hoci krátkodobo majú navrch rýchlejšie projekty, Cardano vďaka svojmu metodickému prístupu zvíťazí v behu na dlhú trať a podarí sa mu stať sa dominantnou platformou. Vtedy bude pravdepodobné, že valuáciou prekoná aj samotné Ethereum.
Vývoj v spolupráci s akademikmi má síce rad pozitív, oproti rýchlejším a dravejším projektom sa ale tímu nebude dariť vyvíjať a implementovať zmeny dosť rýchlo. Ostatné platformy tak (aj napriek chybám) získajú náskok, čo sa týka používanosti a network efektu v duchu hesla „radšej nedokonalé riešenie teraz ako dokonalé za tri roky“.
Veľkolepé ciele Cardana tak zostanú ešte dlhú dobu len na papieri. Ďalšou možnosťou je, že aj napriek snahe o opak sa v Cardano objaví väčšia zraniteľnosť či bug. To by u iných projektov vadilo menej, ale tým, že sa Cardano pýši superbezpečným kódom, to môže jeho reputáciu zhoršiť. To by znamenalo, že sa Cardano zaradí medzi mnohé nedopečené či priemerné projekty, akých je na krypto-trhu veľa.
Či je Cardano zaujímavá investícia, nechám na čitateľovi. Považujem však tento projekt za jeden z najzaujímavejších na trhu a určite sa mu v roku 2018 oplatí venovať zvýšenú pozornosť. Obzvlášť sa teším na potvrdenie, či vyvrátenie bezpečnosti Proof of Stake algoritmu Ouroboros. Je však potrebné dodať, že platforma má vskutku široký záber a bude musieť konkurovať mnohým rýchlo sa rozvíjajúcom oponentom, ktorí sú často viac špecializovaní. Ciele, ktoré si Cardano stanovilo, sú veľmi ambiciózne a bude naozaj neľahká úloha naplniť všetky vysoké očakávania.
Matej Galvánek
Matej Galvánek je investor, podnikateľ a fanúšik moderných technológií a decentralizácie. Ku kryptomenám sa dostal cez online poker, ktorým sa živil v minulosti. Matej verí že kryptomeny prinesú revolučné zmeny v organizácii ľudskej spoločnosti. Okrem investícií a podnikateľských projektov v krypto-svete je jeho cieľom i šíriť osvetu a pomôcť ľuďom tieto nové technológie a ich možnosti lepšie pochopiť.