Laboratórny potkan – nemýliť si potkanom voľne žijúcim, a už vôbec nie s krysou, ktorá vyzerá úplne inak – je ideálny, nenáročný a veľmi inteligentný domáci maznáčik. Starostlivosť o potkana je veľmi jednoduchá, na druhej strane je potkan zviera, s ktorým sa rozhodne nebudete nudiť. Je hravý, veselý a spoločenský, takže získate milého a spoľahlivého kamaráta. Ako na chov potkanov? Poradíme v nasledujúcom článku.
Ako každé iné zviera, aj potkan má svoje určité špecifiká, ktoré je dobré mať na pamäti ešte skôr, než sa definitívne rozhodnete si ho kúpiť. Na čo je potrebné myslieť?
Klietka bude pre vaše potkany domovom, kde budú tráviť veľa času. Potkan nemá rád chov vonku, hrozí mu napríklad prechladnutie. Klietka by preto mala mať dostatočné rozmery, ale tiež umožniť, aby sa v nej potkany zabavili. Minimálne rozmery klietky sú 60 × 40 × 50 cm. Dajte si pozor na rozostup mreží – voľte radšej menšie, maximálne 1,5 centimetra, pretože potkany sú schopné prešmyknúť sa prekvapivo úzkymi medzerami. Z tohto dôvodu nie sú klietky pre králiky alebo morčatá pre potkany príliš vhodné.
Z praktického hľadiska sa tiež odporúča, aby mala klietka aspoň dva vstupy. A nejde ani tak o pohodlie potkana, ale o pohodlie chovateľa. Ľahšie sa vám bude meniť žrádlo v miske, inštalovať hamak či vykonávať letmé, každodenné upratovanie klietky. Na generálne upratovanie si pripravte nejakú prepravku alebo staré terárium, kam potkany dočasne umiestnite.
Na dno klietky rozprestrite vrstvu hoblín, voľte väčšie, ktoré potkany toľko nevyhadzujú z klietky, a hlavne bezprašné. Hobliny dobre sajú moč, sú lacné a potkanovi umožnia hrabanie. Ďalšou možnosťou sú drevené pelety či na tento účel určené slamené valčeky. Dosť záleží aj na tom, čo sadne práve vášmu potkanovi. Potkan rád vyhľadáva miesta, kde sa môže ukryť, ideálny je niektorý z mnohých typov drevených domčekov alebo na bok položený kvetináč. Nezabudnite na pohodlnú výstelku, z ktorej si potkan vybuduje peliešok. Na to nie sú hobliny dostatočne pohodlné. O vybudovanie pelieška v domčeku sa potkan postará sám, len mu musíte dať k dispozícii materiál, napr. toaletný papier, papierové utierky alebo vreckovky.
Nevyhnutnou výbavou sú misky na potravu – voľte tie ťažšie, ideálne kameninové, pretože potkany ich radi prevracajú – a samozrejme, napájačka na vodu. Miska nestačí, tú by totiž potkan radšej využil ako bazén než na pitie alebo by si ju zahádzal hoblinami.
Nezabudnite ani na vybavenie klietky, ideálne plastové, ktoré je dobre umývateľné. Potkany rady odpočívajú v závesnom hamaku, domčeku, košíku alebo inom úkryte. Pripravte najrôznejšie preliezačky, obľúbené sú aj lávky medzi jednotlivými poschodiami klietky. Vhodné sú aj povrazy z prírodných materiálov alebo členité vetvy ovocných stromov – potkany rady hlodajú a šplhajú, budú pre nich preto ideálne.
Potkany sú všežravce. Aj z toho dôvodu je im potrebné ponúkať čo najpestrejšiu stravu. Základom by mali byť sacharidy, tukov a bielkovín by mal potkan dostávať výrazne menej. Primárnou súčasťou potravy je teda obilie. Od veci nie je ani používanie predpripravených granúl pre potkany, ktoré obsahujú vyvážený pomer potrebných živín. Tie je vhodné doplniť napríklad ovsenými vločkami alebo tvrdým chlebom.
Potkany rozhodne nepohrdnú ani ovocím a zeleninou, ale je potrebné opatrne vyskúšať, čo im chutí – v tomto ohľade sú to celkom individuality. Budú tiež rady, ak čas od času dostanú aj živočíšnu potravu, napríklad kúsok mäsa alebo múčneho červa.
Zásadné sú aj vetvičky na okusovanie. Potkanom totiž neustále dorastajú zuby a je nevyhnutné, aby si ich pravidelne obrusovali. Ak nebudú mať čo okusovať, s veľkou chuťou sa pustia do výbavy klietky. Ak má potkan vyváženú stravu, všetky potrebné vitamíny by mal získať prírodnou cestou. Nie je preto nutné kupovať bežne predávané vitamínové zmesi. Avšak je potrebné doplniť vápnik a ďalšie minerály, tie sú k dispozícii v podobe tabliet na okusovanie.
Krysa (rattus rattus) a potkan (rattus norvegicus) sú dva živočíšne druhy, ktoré bývajú často zamieňané. Potkany sú zvyčajne mohutnejšie než krysy a majú chvost kratší ako telo. Krysa má na pohľad špicatejší ňufák, potkan má menšie uši, ušnice bývajú osrstené.
Rozdiely sú aj medzi potkanom obecným („kanálovým“) a laboratórnym potkanom – to je ten, ktorý sa chová v domácich podmienkach. Na rozdiel od potkana obecného nemá tento variant schopnosť hostiť niektoré nebezpečné choroby a dá sa pomerne jednoducho skrotiť.
Potkany sú väčšinou odolné, spoločenské zvieratá, ktoré len tak niečo nerozhádže. Najspokojnejšie budú vo väčšej skupine, zaobstarajte si vždy minimálne dvoch jedincov (dvoch samcov alebo dve samice, ak nechcete rozšíriť svoj chov potkanov o mláďatá). Vo dvojici tak bude dostatočne saturovaná ich potreba sociálnej interakcie. To však neznamená, že by nepriľnuli aj k vám. Nikdy nechovajte potkana samostatne, veľmi by sa trápil.
Pokiaľ ide o choroby, potkany sú náchylné na zápaly horných dýchacích ciest a zápaly pľúc. Tie sú najčastejšie bakteriálneho pôvodu a veľmi často je spúšťačom napr. stres, zníženie imunity, pobyt v prievane. Ak sa objavia príznaky, ako je červený výtok z očí alebo uší, kýchanie či sťažené dýchanie, rozhodne neotáľajte a potkana vezmite k veterinárovi. Ten mu predpíše antibiotiká. Do desiatich dní by mala liečba zabrať. V prípade neliečenia si potkan môže odniesť trvalé následky v podobe poškodenia pľúc alebo mozgového tkaniva, prípadne uhynúť.
Potkan je spoločenské zviera, veľmi nenáročné na chov. Je to spoľahlivý kamarát, ktorého jedinou veľkou požiadavkou je dostatočne priestranná klietka s miestom, kde sa môže vyblázniť a zabaviť. Čo sa stravy týka, je to nie príliš vyberavý všežravec. Pamätajte ale, že potkan vyžaduje spoločenskú interakciu, preto vždy chovajte potkany aspoň v páre.