Magic: The Gathering, modla všetkých hráčov milujúcich zberateľské kartové hry, neustále aktualizovaná o nový obsah s čerstvými mechanikami, spustila celosvetový, dodnes populárny fenomén, ktorému však rastie obrovská konkurencia v digitálnom priestore. Kým Magic musíte nakupovať cez náhodné balíčky a doma skladovať (popr. predávať) nepotrebné karty, elektronické kartové hry nezaberú miesto v izbe a je veľmi jednoduché obchodovať s kartami, ktoré sa nehodia do vášho víťazného balíčka. Na poli súbojových kariet sa pokúša presadiť tiež Gwent, hra zo sveta Zaklínača, ktorú dnes podrobíme analýze v našej recenzii.
• Žáner: zberateľská kartová hra • Vývojár: CD Projekt RED • Vydavateľ: CD Projekt • Platformy a Dátum vydania: PC (23. októbra 2018), PS4, Xbox One (4. decembra 2018) • Homepage: www.playgwent.com/en
• Recenzia: 22. 11. 2018 • Autor: Jakub Němec
Myslím, že tvorcovia z poľského CD Projekt RED ani netušili, aký poklad majú v rukách, keď do záverečného dielu Geraltovej trilógie zaradili krčmovú kartovú hru Gwent. Prvé myšlienky na vypustenie samostatného projektu museli prísť vzápätí, pretože popularita súperenia nad doskou stola narastala a niektorí hráči v nej trávili desiatky hodín namiesto toho, aby sa vydávali do hustých lesov plniť kontrakty na desivé monštrá. Postupom času však nastal problém v tom, že aj tú najlepšiu umelú inteligenciu bolo celkom jednoduché oklamať. A preto sa autori rozhodli dať život multiplayerovému zápoleniu.
Sami si však museli uvedomovať, ako ťažké bude presadiť sa v priestore, kde žánrové kartové hry poslednou dobou rastú ako huby po daždi. Neotrasiteľný primát zatiaľ drží Heartstone od Blizzardu, avšak na jeho miesto sa bude snažiť drať nielen Gwent, ale aj The Elder Scrolls: Legends od Bethesdy, Eternal od Dire Wolf Digital a veľmi ambiciózny Artifact z produkcie Valve (tak preto nemajú čas na Half-Life 3!). Štúdiá totiž pochopili, že obľúbené postavy z prostredia ich hier sa dajú znova recyklovať a tým tiež veľmi dobre speňažiť. Niektoré z titulov sa pomaly, ale iste uchyľujú k pay-to-win princípom, ale u Gwent to tak zatiaľ našťastie nevyzerá. CD Projekt RED sa ku svojim fanúšikom vie správať fér.
Nadšenci zrejme pilovali svoje zručnosti už v otvorenej bete, ktorá v rámci GOG Galaxy ponúkla Gwent k dispozícii zadarmo v predbežnom prístupe. Postupne sme tak mohli sledovať, ako sa tvorcovia snažia odlaďovať jednotlivé mechaniky. Niektoré karty sa posilňovali, zatiaľ čo iných prekvapil downgrade alebo zvýšenie ceny v rámci balíka. Vo výslednej podobe je vlastne kartová hra zo sveta Zaklínača na hony vzdialená pôvodným partiám z Divokého honu. Namiesto troch radov sa dočkáte iba dvoch línií, do ktorých môžete ľubovoľne umiestňovať svojich služobníkov. Napriek tomu sa úplne neupustilo od rozdelenia na pechotu a strelca, resp. obliehacie zbrane.
Podobne ako iné kartové zberateľské hry totiž majú jednotlivé postavy svoje kľúčové zručnosti, ktoré sa spúšťajú pri splnení požadovaných podmienok. Môže medzi ne patriť umiestnenie do predného či zadného voja, zranenia jednotiek na strane súpera, spustenie akcie pri objavení, dlhodobé efekty a ďalšie vymoženosti, ktoré budete v priebehu desiatok hodín objavovať. Ako sami postupne zistíte, neexistuje recept na vždy víťazný balíček, na každú stratégiu som ale zatiaľ našiel adekvátnu reakciu. Na úspešné zápolenia nie sú treba ani prémiové karty, navyše všetky sú prístupné hneď zo štartu, keď za ne zaplatíte vnútornou menou zarobenou prostým hraním.
Na rozdiel od príbehového Thronebreaker: The Witcher Tales, kde sa musíte starať o zmýšľanie pobočníkov, aby vám „neutiekli“ z balíčka, si v prípade Gwent môžete do svojho balíčku zaradiť takmer všetko, čo vám pravidlá povolia. Dodržať musíte iba frakčnú príslušnosť, ktorú možno doplniť neutrálnymi kartami, ktorých súčet nesmie prekročiť stanovenú hranicu 165 akčných bodov. Zároveň však musíte mať v balíčku minimálny počet 25 kariet, čo vedie k premýšľaniu, či si vytvoriť zostavu s niekoľkými naozaj silnými listami doplnenými loosermi na odlákanie pozornosti, či mať všetky postavy, kúzla a pasce stredne silné.
Kto miluje kartové zberateľské hry, tak už sa iste pripravuje, až strávi nad alchýmiou balíčkov dlhé chvíle. Túžba po nepriestrelnej zostave počítajúcej s každou eventualitou je jednoducho alfou a omegou podobne ladených hier a Gwent nie je výnimkou. Na začiatok je nutné určiť farbu frakcie, ktorej záujmy chcete obhajovať. Vybrať si môžete medzi ľuďmi Severného kráľovstva, ostrovov Skellige či Nilfgaardu, rebelskými skupinami Scoia'tael alebo monštrami sužujúcimi všetko živé. Voje svojich favoritov voľne doplníte neutrálnymi jednotkami, medzi ktorými sú všetky dôležité (politikou nezaujaté) postavy knižnej a hernej série (ich morálny kódex skrátka dovoľuje vstup do akýchkoľvek služieb).
Mojimi favoritmi sa už kvôli príbehovej linke v Divokom hone stali bitkári zo Skellige. Do čela svojej armády som postavil Crach an Craita, ktorý dokáže každé druhé kolo spôsobiť komukoľvek zranenie o hodnote jedna, čo dalo základ smerovaniu môjho balíčka budujúceho svoju silu týmto postupným zraňovaním nepriateľa. Postupne som si síce otvoril ďalších troch vodcov (štyroch na každú frakciu) za splnené úlohy, ale nakoniec som zostal verný hrmotnému panovníkovi vetrom ošľahaných ostrovov. Počas šiestich hodín skúšania rôznych stratégií som bol v podstate spokojný a vydal sa do boja v rámci bodovaného rebríčka a pochopil, že nič nebude tak jednoduché, ako sa spočiatku zdalo.
Zaklínačský mariáš totiž patrí medzi tie hry, pri ktorých vás môže pokojne poraziť zelenáč s príslušnou dávkou šťastia a dobrých nápadov. Pred každým okolo partie na dve víťazstvá totiž môžete prelosovať niektoré karty, ktoré sa vám nehodia do aktuálne rozbehnutej stratégie. Môže sa však stať, že aj po výmene budete v ruke držať nepoužiteľné postavy a súper vás zmetie. V tej chvíli je možné uvažovať nad smolou pri ťahaní kariet či nad pretvorením balíčka, aby ste si tieto situácie ušetrili. Gwent je jednoducho titulom, ktorý vás neustále núti premýšľať nad optimálnou taktikou.
Vonkajšie podnety prichádzajú neustále a jednotlivé zásahy do balíčka nemusia byť nutne spôsobené zle nastavenou zostavou kariet. Počas recenzovania sa totiž autori niekoľkokrát rozhodli pozmeniť hodnoty a silu jednotlivých postáv, predmetov a kúziel. Tak sa napríklad dostal mimo môj okruh báječný meč Sihil silnejúci po každom zabiť nepriateľa. S hodnotou desať to bola jasná voľba vo všetkých mojich balíčkoch, ale po jeho konečnom náraste na pätnásť musel moju spoločnosť opustiť (buď on, alebo trojica zaklínačov, ktorí vedia báječne zvrátiť partiu). Po chvíľke nadávok nad „necitlivým“ zásahom autorov do mojich plánov (uznávam, že súčasná verzia je spravodlivejšia), som musel prekopávať koncepciu a o zábavu bolo postarané.
Podobné problémy mala zrejme väčšina mojich súperov, pretože Sihil zmizol z hernej plochy ako Fantomas. Aj bez neho sa však na doske virtuálneho stola odohrávajú kruté bitky, v ktorých môže byť tromfom záverečná karta úplne likvidujúca plány nepriateľa. Napätie do konca a uznanie od súpera sú tou najväčšou odmenou. Preto ma celkom štvú niektorí nevyspelí hráči, ktorí radšej než čestnú prehru volia zbabelý útek z partie formou ragequitu. Nielenže prídete o víťazstvo z daného kola, ale na poschodí vám ostane nepríjemná pachuť z nečestného zakončenia.
Prehru ťažko znášajúci protihráči sú však jedinou chybou na kráse bezplatne šíreného Gwentu, pretože zisk vysnívaných kariet do vášho balíčku nie je nič zložité. Vytúžené karty si totiž môžete priamo vyrobiť a nečakať na vypadnutie vysnívanej postavy, silného kúzla či užitočného predmetu zo sudov, ktoré pre vás ochotne rozbíja troll Shupe. Ak máte radi napätie, tak sa samozrejme môžete oddať slastnému čakaniu na prekvapenie vnútri drevených barelov, ktoré si možno kúpiť za vnútornú menu a samozrejme za reálne peniaze. Ja som však počas celého hrania (už vyše štyridsať hodín) nemal ani najmenšiu potrebu investovať do sebemenšej prkotiny.
Gwent vás totiž odmeňuje na každom kroku. Tu splníte dennú úlohu, inde otvoríte pokladnicu vďaka skill pointom v príbehu vašej obľúbenej frakcie, náhodou sa vám podarí splniť podmienky nejakej výzvy či vás po napínavej partii odmení váš súper. Radím vám dobre, karty si vyrobte či vyhrajte a ušetrené peniaze radšej investuje do príbehového módu kráľovnej Meve, ktorý sa podľa recenzie Ondra Zemana naozaj podaril. Môže sa však stať, že budete mať surovín až nad hlavu a nebudete vedieť, do akej karty ich investovať. V tejto situácii môže skvele poslúžiť režim arény, v ktorom si zostavíte balíček z náhodných kariet, a spoznáte tak ich moc a vhodné synergie. Navyše si užijete báječné chvíľky improvizácie proti rovnako disponovaným oponentom.
Sami môžete vyčítať z riadkov i medzi nimi, že som zo súčasnej podoby Gwentu nadšený a jedinou škvrnou na kráse sú ľudskí oponenti schopní niektoré partie znepríjemniť nevhodným správaním. Nepretržité pokrikovanie cez avatary vodcov môže narušiť koncentráciu (možno vypnúť), môže schválne zdržovať či predčasne odísť z partie. Nemôžem si však sťažovať na výber súperov, pretože až na výnimky sa algoritmus stará o rovné partie hráčov na podobných úrovniach. Občas sa síce stane, že pohodovo zlikvidujete niekoho oveľa silnejšieho či dostanete od nováčika, v konečnom dôsledku je však Gwent nadmieru spravodlivý.
Na veľmi dobrej úrovni je aj grafická stránka titulu. Prostredie uvedie do atmosféry, ale zároveň nevyrušuje prehnanou extravaganciou. Obrázky na kartách zodpovedajú zavedenému štýlu Zaklínača od CD Projekt RED, takže sa môžete tešiť na Geralta, Ciri, Yennefer a ďalšie postavy presne tak, ako si ich pamätáte. Pre hračičky existuje tiež možnosť rozhýbať malovky animácií, ktorá vyzerá veľmi štýlovo, podobne ako pohyblivé fotky v Harry Potterovi. Tematická hudba sa síce po chvíľke opočúva, ale nie je problém si k hraniu pustiť svoje obľúbené melódie, ktoré vám partie spríjemnia podľa vášho vkusu.
Gwent jednoducho stojí za vyskúšanie. Zásadnou prednosťou je popri nulovej cene zatiaľ takmer nulový nátlak na monetizáciu titulu, široká komunita (protihráča nájdete do niekoľkých desiatok sekúnd) a mechaniky, ktoré veľmi rýchlo vstupujú do krvi – ani nebudete vedieť, že už ste v spoločnosti Geralta a jeho priateľov utopili niekoľko desiatok hodín. Gwent funguje ako skvelá zábava na pol hodiny cez prestávku v práci či v škole alebo medzi plnením povinností. Jediným nedostatkom je nevyspytateľný ľudský faktor, ale to už je údel multiplayerových hier. Počas niekoľkých dní sa rozbehne nová sezóna z Makahamu, takže môžete naskočiť rovnými nohami do rozbehnutého vlaku. Možno sa stretneme nad počítačovým herným stolom. Ale od 4. decembra napríklad tiež na PS4 a Xbox One.
Táto recenzia bola napísaná pre PC verziu.
Klady
Zápory
Jakub Němec
Hranie počítačových a doskových hier patrí k môjmu životnému štýlu už viac ako dvadsať rokov, pretože ma baví preskúmavať nápadité príbehy a svety, ktoré môžem sám ovplyvniť, prípadne sa rád zabavím v športových a pretekárskych tituloch. O svojich dojmoch z návštev týchto fantazijných miest neobmedzených možností píšem s rôzne dlhými prestávkami cez trinásť rokov, z toho posledné tri roky pre Alza Magazín.
|
Minimálne HW požiadavky | Odporúčané HW požiadavky |
---|---|---|
Operačný systém | Windows 7 64-bit | Windows 10 64-bit |
Procesor | Intel Celeron G1820/AMD A4-7300 | Intel Core i3 6100/AMD FX-6300 |
Grafická karta | NVIDIA GeForce GT 710 alebo GeForce GT 7900/AMD Radeon R5 330 alebo Radeon HD 4650 | NVIDIA GeForce GTX 660/AMD Radeon R7 265 |
DirectX | – | – |
Operačná pamäť | 2 GB | 4 GB |
Pevný disk | 4,5 GB | 4,5 GB |
Gwent vychádza 23. októbra 2018 na PC. Na PS4 a Xbox One k nám dorazí 4. decembra 2018. O novinkách vás budeme informovať.